Razorblade6: Ľutujem že som sa o teba začala vôbec zaujímať

Bolo také to typické nudné popoludnie. Neviem čo sa to vo mne vzalo aby som ti napísala. Bol si ten týpek z busu, ktorého poznala mama z poradne, tak ťa občas spomenula, aby reč nestála. Ja som sa o teba začala postupne viac a viac zaujímať, neviem ako to vysvetliť ale niečim si ma priťahoval. Napísala som ti : caw popises? a ty na to : kolko mas rokov? ja : 13 (ešte som si aj pridala tuším, už presne neviem) a ty si len chladne už nikdy neodpísal, hneď mi bolo jasné prečo! Len decko ti napísalo - to si si myslel. Ale skúsila som sa ťa vyviesť z omylu. Tak som si vytvorila nový nick a zase napísala tú tak úžasne otrepanú formulku : caw popises? a ty (znovu to isté): kolko mas rokov?

Ale tentokrát sa moja odpoveď zmenila na prvé klamstvo čo som ti napísala (musela som klamať, prepáč, ináč sa nedalo). Napísala som mu že mám 17 (o rok menej než on). A zrazu aký milý : tesi ma ja som mato . Vtedy bolo ešte do smiechu aj mne. Bolo to čím ďalej, tým lepšie, bol si úžasný, milý ešte lepší než som si myslela ale jedna vec ma na tebe predsa vytáčala a to tvoje upodozrievanie (aj keď oprávnene). Zrejme ma prezradili čísla za nickom alebo niektoré moje odpovede, čo som ti napísala, neviem už a je mi to aj jedno. Neustále si odo mňa žiadal fotku alebo stretko (veď prečo nie keď sme z rovnakého mesta ale to by si musel vedieť pravdu a hneď by sa ti nechcelo. Tak to išlo aj naďalej, stále si žobral fotku keď nie stretko. Ale ja som stále odmietala a vymýšľala si samé výhovorky.

Prišlo ďalšie klamstvo (bolo ich aj omnoho viac ale tie neboli až také závažné ako tieto, o ktorých sa viacej zmieňujem). Napísala som ti že ti fotku nemôžem dať preto, lebo mi to priateľ nedovolí (ale ja som ešte nikdy žiadneho priateľa nemala! a neboj sa ani nevieš ako som počas toho písania trpela : klepali sa mi ruky a poriadne som nevidela na klávesnicu lebo som plakala) Napísal si že to je potom pekný žiarlivec ale mne to už bolo fuk, nevnímala som nič ďalšie iba som plakala, nielen ja ale aj moje srdce - krvácalo! Ale neskôr si sa zase upokojil a písanie bolo zase nádherné. Bavili sme sa o všetkom dokonca aj o sexe (prezradil si mi že bola ešte len jedna) aj keď zo začiatku si riadne vtipkoval že ich už bolo 22 a také ďalšie nezmyselné čísla si písal.

Zase raz to prišlo a spýtal si sa či mám naozaj 17. Nabrala som všetku svoju odvahu a napísala pravdu. Že mám len 13 (vtedy som už mala, písali sme si ozaj dlho). Zobral si to ako úplny pohoďák - normálne som ťa obdivovala. Ale samozrejme ťa zaujímalo prečo som ti klamala, tak som aj to vysvetlila. Iba ťa to rozosmialo, ale bolo to dobré znamenie. Ďalej si napísal že čo by som robila kebyže si sa naštval a už mi nenapísal. Ja som len nesmelo napísala : nuz na to uz asi teraz dovod nemas alebo ano? a ty : samozrejme ze nie a navyse si celkom fajn. Nuž moje srdiečko bolo v siedmom nebi. Ale napísal si mi tiež že by som si mala nájsť niekoho vo svojom veku ale ja na to len : to sú ešte deti! Zase si sa len smial. A pochopila som čo ma na tebe asi najviac priťahovalo - vyzretosť, mužnosť. Jednoducho bol si dospelý, fajčil si, pil a občas aj fetoval, žil na doraz - samé návštevy koncertov, klubov alebo behanie po vonku.

Nuž ale muselo sa to všetko skončiť. Nič krásne netrvá večne a tak to bolo aj v tomto prípade. Nemala som sa pýtať na baby. To bolo tvoje, básniť o nejakej sukni a pritom na druhom konci som ja z tých slov plakala. O ničom si nikdy ani len netušil (dúfam že ani nebudeš). Raz si spomenul jednu ktorú som poznala. Povedala som si pekne teda, do nej sa buchol, čo len na nej môže vidieť. Veď ona bola vždy ako keby ja (len staršia mala 15). Ale myslením, nápadmi a správaním to isté čo ja - totálna nevina.

A to čo sa stalo nedávno mi dosť zmenilo život. Išla som si na zastávku a koho tam nezbadám? JU!!! Tú kamošku čo mi ťa cez net balila. Tak som si povedala, že sa jej prihovorím, zo slušnosti. Už som pochopila prečo sa ti páči - dospela. Tiež ako aj ty. Nechápem kedy to stihla ani kto jej s tým pomohol (zrejme ale brat). Bola ako vymenená! Afektovala, bola hnusná jej názormy a tým čo hovorila. O oblečení a účese nevravím. Aj maľovať sa začala.

Počas jej nudného monológu o strednej novej som si hovorila v duchu : aach radšej ma rovno zabite, kebyže je tu ale maťko tak má radosť že ju vidí, túto mnou už neznášanú osobu). Kto sa zrazu neobjaví na prechode? MAŤKO!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Normálne som mala zástavu srdca ale čím sa približoval tým mi prudšie bilo. Bol si to typický ty - džínsy, tričko milovanej skupiny a mp3 v ušiach. Bol už pri nás a ona ho pozdravila (ale ako - úplne ako štetka nejaká slizká!) A Maťko ledva vykoktal nesmelé : ahoj. Vtedy som pochopila ako ju má rád a že ja preňho nikdy nebudem toľko znamenať. To ešte nebolo najhoršie, ešte išiel si so mnou išiel v buse. Aj tak som nechápala čo si na tej zastávke robil, nikdy som ťa na tej nevidela ani školu blízko nemáš. Vystúpil si tam kde aj ja a bavil sa s nejakou babou z busu, zrejme ste išli do krčmy alebo ku tebe domov potom ako inak. Ale vôbec nevieš čo vtedy moje srdce prežívalo - neskutočne krvácalo. Doma som sa konečne vyplakala, mala som čo robiť aby som nezačala v buse.

A ozaj ty moja milá kamoška a baba jeho srdca, ktorá s ním flirtovala na zastávke akože vrelá vďaka. Vážne za všetko že sa mi odvďačuješ tým že ho balíš. Po tom všetkom čo som pre teba urobila. Pomáhala som ti v najhoršom, radila, .... všetko možné a preto si mu ozaj mohla dať pokoj. Veď na svete je toľko chalanov, tak prečo práve on??? Nemusela si to robiť rozhodne po tom čo som ti najviac pomohla a to tým že som ti vybavila školu! Bezo mňa by ťa zobrali na nejakú poslednú kde by mali voľné miesta len! Kebyže moja mama nevyvoláva tým riaditeľom tak si v háji moja milá zlatá, pekná s hlasom ako pokémon. Na záver len toľko - ďakujem! Ublížila si mi a tým otvorila oči. Už viem aký dokáže byť tento svet. A najhoršie je že ty ani Maťko nemáte potuchy o tom čo k Vám cítim. Veď Maťo ani nevie kto vlastne som. Isto mu už ale nikdy nenapíšem a nech si nemyslí že to pivo v 16 platí! To určite s ním - tak ísť!

Je to možné?

5 0 0 0 0

Komentuj

Ľutujem že som sa o teba začala vôbec zaujímať

7 komentov k blogu

Horúce!