Razor blade

Našla som si najvhodnejší týždeň na to s tým začať a to isté platí aj o dni. Všetko sa mi postupne zosypáva ako domček z karát.

Mama išla na služobku. Takže budem celý týždeň s ocom sama. Lenže to som neni zvyknutá, veď s nami ani nebýva a to sú stále manželia. Neznášam ho. Najmä pre jeho názory. Názory na školu, náboženstvo, chalanov a kamošky. Vraj musím mať dve vysoké školy, stále sa učiť nové jazyky a samozrejme samé jednotky! A každú nedeľu musím chodiť do kostola. Ja v Boha verím ale nemyslím si že chodenie do kostola tú vieru nejako zväčší alebo posilní. Aj tak vždy ostanem vonku na lavičke a čítam si alebo počúvam mp3. O chalanoch a kamoškách už nie je o čom. Proste musia byť slušní, vzdelaní a bla bla bla....

Donedávna som možno ešte mala naj kamošky ale to sa zmenilo toto leto v tábore - školskom. Konečne sme prišli do Beluše. Mali sme dobrú náladu ešte z busu, bolo veselo. Lenže keď sme zbadali našu izbu s naj kamkou sme ostali vydesené - bola tam len jedna veľká posteľ! Robili sme si z toho srandu že je manželská a také, nuž ale to nebolo všetko keď ste si na ňu ľahli prepadli ste sa na zem! Mňa to neskutočne štvalo tak som sa zdôverila druhej naj kamke. Tá mi zase povedala ako ju štve jej spolubývajúca. A hneď sme vedeli čo chceme - byť spolu na izbe! Lenže sme nevedeli ako to povedať spolubývajúcim. Nijako teda - zbalila som si veci a išla k druhej naj kamke. Prvá bola riadne vytočené, veď kto by sa jej čudoval ale tá čo mala byť na izbe s mojou druhou naj tak tá sa tešila tú moju prvú mala rada ako každí. Začali byť na nás odporné, hneď druhý deň sme volali rodičom uplakané že chceme ísť domov. Ale vydržali sme to do konca. Z druhej naj kamky sa stala prvá a z prvej už žiadna. Neskôr som videla tú už prvú len raz. Odišla totiž na gympel. Tak a teraz sa so mnou v triede skoro nikto nebaví. Väčšina na mňa pokrikuje, smeje sa mi a jedna z tých dvoch báb z tábora .. ........ ... ...... ale nechajme to tak. Sú ozaj hnusní, ani jeden deň by sa nestalo že by mi nejako neublížili.

A posledný človek prečo som začala dnes s tým s čím som začala je chalan z predošlého blogu.

Asi Vás zaujíma s čím som to začala je to jednoduché. Názov blogu alebo nicku stačí - razor blade. Žiletka. Skončilo sa nudné vyučovanie a ja som rázne vykročila smerom do mesta. Konkrétne do drogérie. Mala som obavy či mi tá predavačka tú žiletku dá alebo či sa nebude pýtať načo ju potrebujem. Výsluch nebol, všetko prebehlo v najväčšej pohode. Hneď pri pokladni mala dva druhy. Kúpila som si drahšiu - ide o kvalitu predsa. Počas cesty domov som celý čas žmolila tie žiletky v ruke vo vačku. Dívala som sa popritom na bývalú lásku tiež bola v mojom buse. Už som bola pred domom a rozmýšľala či sa mám naozaj začať rezať (dnes). Ale ten koho som zbadala ma presvedčil že áno. Bol to MAŤO!!! Ten z predošlého blogu. Ako iná čo mohol mať na sebe niečo iné než tričko milovanej heavymetalovej skupiny. Venčil psa. Pridala som do kroku aby som sa naňho nemusela dívať a aby si ma nevšimol. Ledva som dokázala udržať sily vo výťahu. Zabuchla som dvere, tašku šmarila na zem a začala sa rezať a plakať.

Teraz mi už len ostáva počkať do zimy - to sa začnú nosiť dlhé rukávy a budem môcť jeho celé meno vyryť do kože. Zatiaľ to len musí ostať v tajnosti pred hocikým zo školy a najmä pred rodičmi. Tak ľudia, držte palce.

 Denník

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu