Dnes mám ísť do práce a celý deň som od rána v takom strese. Nie takom prehnanom, ani takom viditeľnom, ale v takom vnútornom. Najbližšie dni budú pre mňa náročné, ale nemôžem sa len tak válať v posteli a blúdiť po izbe. Vždy musím niečo robiť, ako náhle som dlhšiu dobu doma začne mi prepínať. Neznášam to! Stále musím mať nejaký program na každý deň, ak presne neviem, čo budem v nasledujúci alebo dnešný deň robiť začnem šalieť, pretože nechcem zabiť ani jeden deň nudou a ničnerobením. Od malička som sa nikdy nenudila, teda ,samozrejme, boli už aj dni, keď som vážne nevedela čo s časom, ale tým, že som jedináčik som si dokázala aj vždy vymyslieť program sama. Ten RedBull je ale studený...mala by som si ešte nachystať desiatu. Po práci už mám plány. Učiť sa angličtinu. Ja viem, po robote? Si sa zbláznila! Ale ja som sa nezbláznila. Ja takto žijem. Žijem pre moje potreby a záujmy. Čo si zaumienim to spravím. Prvý nápoj v tomto lete. Budeme ich spolu rátať, okey?
Premýšľam, čo by som mohla o mojom živote povedať, ale som a vždy som bola tajnostkárka. Prežila som si v živote toho už veľa, ale ľudia o tom nemusia vedieť. Každý človek vie kúsok z môjho života, ale nikdy nie celý koláč. Je veľmi sladký a mohli by sa prejesť. Niektorým by mohlo prísť napríklad aj zle. Dosť bolo o mojom živote. Čo ten váš?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár