Dostaňme sa konečne k veci. Viem, že toto ,,od veci“ bolo príliš dlhé, ale zvykajte si...bude toho ešte veľa. Píšem to, čo ma napadne, lebo len tak to môže byť jedinečné a prirodzené. Moje písanie sa týka toho, že chcem sa prejaviť pred ľuďmi týmto spôsobom a som rada, ak čítajú niečo, čo napíšem a ešte viac ma poteší aj to, ak sa im moje myšlienky a písanie páči. Robím to pre nich, ale častokrát ma vie niečo odradiť. Nie vždy je aj čas na písanie, ale po jednom rozhovore som si povedala, že začnem znova pravidelne písať, pretože to je to čo milujem!
Nechápem, prečo som taká, že vždy ma dokáže niečo nadchnúť, ale potom to upadne, preto som si dala záväzok, že si napíšem pár aktivít na papier a každý deň ich budem realizovať. Ja si musím písať na papier všetko. Je to smiešne. Aj ja sa nad tým smejem, keby ste videli, čo všetko mám v zozname. Napríklad cvičiť, učiť sa angličtinu, vyniesť smeti, dojesť jedlo v chladničke. Lenže keby som si to nenapísala nenapadlo by ma vytiahnuť činku zo skrine, knihu z poličky, ktorú nemám pred očami, vyniesť smeti, keď sedím za notebookom alebo dojesť jedlo, ktoré moja mama navarila a je schované v chladničke - ja by som jednoducho vzala peniaze a šla do mekáča. Takže som sa naučila, že radšej budem za debila a písať si každú sprostosť ako celý deň premýšľať čo budem robiť, kam pôjdem a čo budem jesť. Nakoniec som sa s tým zmierila a priznala si to a aj ostatným. V konečnom dôsledku som zistila, že nie som debil, prípadne, že nie som debil len ja, ale aj ľudia v mojom okolí si musia veľa vecí zapisovať preto, aby nezabudli. V tom okamihu som mala dušu na mieste.
Keby som nemala dnes napísané na papieriku BLOG, tak by som sa k tomu asi ani neprinútila. Ľahšie sa zo zoznamom dodržujú ciele, pretože ich máte stále pred očami a potom si vsugerujete, že nie ste tak ďaleko od toho, aby ste ich dosiahli.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár