Hlavá plná čudných vecí, plná nenásytnej zlosti. Živý sa odpadkami zhnitej duše, sýti telo tŕňami čiernej ruže. Bezmocné telo snaží sa brániť, z posledných síl zlosti máriť. Myseľ odchádza nenávratne preč, keď do boja vytasila posledný meč. Telo sa bolesťou zviera, mizne i tá malá viera. Víťazí zlosť,tak ako vždy, myseľ je pozostatkom jednej lži. Báseň 2 0 0 0 0 Komentuj