necítim moc žiadnej cnosti.
Len štyri miestnosti a ja,
len chlad,prázdnota a tma.
Som posledný živý duch,
počuť krik mŕtvych-ruch.
Som posledná živá v miestnosti čiernej,
chladnej,krásnej,prázdnej,temnej.
Všade mráz len ja som teplý vzduch,
okolo mňa sú krídla mŕtvych múch.
Nič tu nevládze prežiť-ani ja,
umieram prázdnotou tohto sna.
Už neviem dýchať vzduch mrazivý,
počujem hlas smrti-je tak hladivý.
Už aj ja umieram v miestnosti čiernej,
miestnosti prázdnej a nadobro temnej.
Krásny pocit vznášať sa nad telom bezbranným,
tak prázdnym bez duše úplne nehybným.
Ostanú po mne len prázdne oči,
zývajúce prázdnotou celej noci.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár