nachádzam sa v čiernote dna.
Nikto mi nepodáva záchrannú ruku,
tak stále sa tápam v hluchom hluku.
Nieje nikto kto by ma zachránil,
čo by si ruky so mnou popálil.
Nieje nikto komu by som za to stála,
tak prázdnotou sa topím sama.
Prečo ma nikto nebere takú aká som?
Všetci ma nechajú tápať sa tým dnom.
Nieje nikoho-vôbec nikoho,
tak umieram pocitom ničoho.
Depresia-to je moja najlepšia kamarátka,
čo jediná mi vlasy hladká.
Prázdnota-to je moja mama,
čo jediná má ma rada.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
2
hej suhlasim je to velmi pekne fakt krasne a hlavne taqe smutne.....
Napíš svoj komentár
tvoje basne maju suvislu myslienku a dokonca sa aj rymuju a navyse krasne!
velmi pekne, fakt super, chvalim ta a gratulujem