ty dusíš všetok hnev v sebe.
Tvoj ochranný múr svet búra,
toto bola posledná tehla múra.
Do jaziev na tvojom tele sype soľ,
už prestávaš byť živý tvor.
Stojíš na pokraji priepasti,
tento svet ti je nevlastný.
Spravíš malý krok vpred,
v tme zmizneš hneď.
Upadáš v zabudnutí sveta,
bolesťou,ktorou ťa zmieta.
Padáš stále dolu,konca niet,
pýtaš si smrť z tisíc viet.
Odpovede nieje,trpíš ďalej,
upadáš bolesti stálej.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár