Spomienky II

Padla som z výšky ružových oblakov,
sny sa rozplynuli ako slzy v mláke,
teraz sa rozpisujem do riadkov,
ale nič to nieje platné.

Sny boli krásne,nezabudnuteľné,
bolestné i nezrozumiteľné.
Viera bola pevná,dúfanie silné,
no myšlienky,tie boli mylné.

Jediné čo ostalo je žiaľ,
to posledné čo mám,
spomienka z diaľky kývajúca,
tvár slzami zmývajúca.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu