Som sama všade vôkol široko ďaleko nič. Som len ja a temnota,samota a HUDBA-to je to posledné čo ma drží pri mojom nepodstatnom živote.
V poslednom čase sa zamýšľam nad tým ako každému ,koho poznám len ničím život. A je to pravda a nikto mi to už nevyhovorí. Som len panovačná vymaznaná slepica-brácha ma pravdu. Keby si vstúpim aspoň raz do svedomia možno by mi zaplo,ale nanešťastie svedomie asi nemám....
Posledne od mami hrozne žobrem peniaze na steely,ktoré chcem už cez rok. Ale neúspešne. Len ju stále otravujem a potom sa na ňu naštvem a všetku vinu hádžem na ňu. A pritom všetká vada je vo mne. Mala by som jej dať asi už pokoj. Rozhádať sa s maminou len kvôli "sprostým" botám po ktorých túžim vyše roka?-NEZMYSEL!....
Ešte ma aj mam zas núti chodiť na moje j;bnuté tréningy-z duše ich nenávidím. Popálila y som všetky kajaky aj s lodencou. A hlavne by som podpálila ten môj kajak-nemali mi ho kupovať teraz mi je toho ľuto,že vyhodili za mňa peniaze. PROSTE S LODENICOU NECHCEM MAŤ UŽ NIČ SPOLOČNÉ-keby to vie pochopiť ....
Ďalej na vlastného bráchu stále nadávam ako si už každý mohol všimnúť. Pritom Marek je ten najúzasnejší človek pod slnkom,ktorý je moja rodina či chcem či nie. Pri myšlienka naňho sa vo mne búria samé rozpory.....Nuž dospela som k názoru,že na brášku už nepípnem ani slovo....
A je tu môj frajer abo ako ho mám nazvať-človek,ktorého mám rada (asi)-toho sa bojím najviac,že ho zničím ako všetkých ľudí čo som doteraz poznala. A bude ma to mrzieť atď. Už teraz mi chodí po rozume ,že to nieje dobrý nápad s ním niečo mať,ale za 5 minút mi za ním pride smutno a dôjde mi aj to,že to je možno človek s ktorým sme si už súdený MAYBE.Keby tak nájdem niekde odpovede na niektoré otázky....
Ešte ,že existuje hudba-momentálne závislačím na Pink Floyd... je to dosť deprimujúca hudba. Hlavne teraz keď mám v mojom živote také divné obdobíčko,keď mám chuť schitať guĽku do hlavy abo keď upratujem riady a je tam ostrý nôž rozmýšľam aké je to umrieť-no nad tým rozmýšľam aj keď idem spať a preistotu trpím nespavosťou dlho do noci sa prevraciam na posteli a neviem zaspať ,vtedy mi idú dosť po rozume len tieto myšlienky. často zoberem svoj zošítok a všetko doň napíšem(zväčsa sú to moje jeblé básne ktoré ale nezverejňujem ani). Síce to trošku pomôže,ale nie moc...
Neviem čo ma priviedlo až sem. Veď niesom šľahnuté EMO a pritom mám ich myšlienky. Puberta je asi zložitá vec,ale asi to nieje len kvôly nej. Ja sa nemám komu vyrozprávať -nemám normálnych kamošov nemám nič a tak by som to chcela....
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Jednoduchá myseľ?? veď uznávaš Teslu nemôžeš mať jednoduchú myseľ! ...a diky za tvoje dúfanie
Napíš svoj komentár
Ale každopádne nech sa ti všetko podarí a nech už nebudeš panovačná slepica