Sedím si doma a ticho polnočnej hodiny začínajú narúšať slabé nárazy vetra do môjho okna. Vietor čoraz silnie, viem to podľa toho príjemného zvuku, ktorý vydáva lístie keď sa pohybuje v smere nárazov. Žeby konečne letná búrka?

Posledné dni boli naozaj ukrutné, čo sa tepla týka, v autobusoch sa ľudia doslova topili, niektorí v práci, iní v škole, resp. pri učení na posledné skúšky (vlastná skúsenosť), no a pár šťastlivcov sa aj dostalo na nejaké to jazero, kde sa im podarilo aspoň ako tak schladiť rozpálené telá...

Vykláňam sa z okna a nadychujem sa vzduchu. Poznáte tú atypickú vôňu ovdzušia, keď na zem dopadajú prvé kvapky dažďa? Ja ho milujem, naozaj v túto chvíľu mám chuť vybehnúť von a len tak sa tešiť z toho, čo bude nasledovať v najbližších minútach, hodinách...v tom má napadá iná myšlienka oveľa praktickejšia a zrejme aj rozumnejšia. Konečne sa môžem ísť v kľude vyspať, bez nejakých stresov zo skúšok, z neustáleho prehadzovania sa na posteli, nič nemôže narušiť túto magickú noc. No kým magické čaro vyprchá narýchlo dávam zbohom tomuto narýchlo zbúchanému blogu a poberiem sa buvať

 Úvaha
Komentuj
 fotka
keco  4. 7. 2008 00:52
Neklam, ved si este hore
 fotka
xrumka  4. 7. 2008 10:49
Jj, poznam ten pocit, moj posledny blog bod cislo 3..
 fotka
petka9  16. 7. 2008 11:14
milujem letne burky...
 fotka
leitho  24. 7. 2008 14:39
no to je popiči ked po takom horku sprchne, to mam rad.
Napíš svoj komentár