Prvý prípad mi je však viac ako známy. Aj keby som bol neviem ako opitý, vždy si pamätám svoju dlžobu a robím všetko preto, aby som ju v čo najkratšom možnom intervale splatil. Vopred upozorňujem, že to je len ukážkový príklad, pointovo tu ide o bežné slová: šéfe, založíš ma?..najbližšie ti to vrátim. No zdá sa mi, že u niektorých ľudí sa to pomaly stáva skutočne len frázou a druhá časť vety zostáva nesplnená. Ja neviem, či som nejaký precitlivený v tomto, ale nemyslíte si aj Vy, že ten čo dlží by mal prísť za mnou, že mi chce vrátiť dlh? Výčitky svedomia, to je tuším ten motivačný faktor, čo by to mal rozhýbať, no asi nie každý ho ma na požadovanej úrovni. Je to normálne, že si ja musím vyprosíkavať od dotyčného moje vlastné peniaze?!
A teraz si zoberme hypoteticky, že tento dotyčný je môj veľký kamarát (alebo už len bol .,-“veľký“?) a stále je tu tá dlžoba. Vždy keď sa načne téma vrátenia peňazí, zacítim nepokoj ,,kamaráta“, no napriek tomu zo seba dokáže vyprodukovať sľuby, že ,,jasné, najbližšia výplata a máš to naspäť..“
Pýtam sa sám seba, je to stále ten istý dobrý kamarát? Až na tento jeden detail sa mi pri spomienke na neho vybavuje strašne veľa dobrého, toľko pre mňa urobil, toľko sme spolu zažili, no odkedy vznikla táto pohľadávka, všetko je inak. Ja si myslím, že z takejto jednej veci sa dá vyčítať veľa iného, spoľahlivosť, zodpovednosť, sila slova... Možno tomu nepridávam, ale ja si nepomôžem, len tak to nechať prepadnúť a tváriť sa, že ništ sa nestalo, to ja nemôžem, nedokážem a nechcem!
Mne už nejde ani o tie peniaze...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
2
dobre ja vím o koho to ide a veru aj povím keď budem mať slabšiu chvíľku
inak hej neznášam dlhy, či svoje alebo cudzie a sám občas posudzujem ako dlhy i veci, ktoré sú v skutočnosti len službami v dobrom slova zmysle (tj. dary), ale pochybujem že niekto vie o čom hovorím, teda nevyjadrujem sa...
na zhrnutie, myslím si že čím vyššia čiastka je predmetom dlhu, tým väčší záujem by mal dlžník ju v čo najkratšom čase splatiť
inak hej neznášam dlhy, či svoje alebo cudzie a sám občas posudzujem ako dlhy i veci, ktoré sú v skutočnosti len službami v dobrom slova zmysle (tj. dary), ale pochybujem že niekto vie o čom hovorím, teda nevyjadrujem sa...
na zhrnutie, myslím si že čím vyššia čiastka je predmetom dlhu, tým väčší záujem by mal dlžník ju v čo najkratšom čase splatiť
3
suhlasim s tym, ze dlznik by sam mal prist za tym, kto mu pozical, a hlavne ked povie, ze to najblizsie vrati. Mal by to sam od seba vratit.
Som si teraz spomenul na jedneho, mi povedal, ze on tie peniaze mal, ale ja som si ich mal ist vypytat.... ved to je uz jedno....
p.s.: moj prekrasny kabel... to len tak na margo nahodou pripominam
Som si teraz spomenul na jedneho, mi povedal, ze on tie peniaze mal, ale ja som si ich mal ist vypytat.... ved to je uz jedno....
p.s.: moj prekrasny kabel... to len tak na margo nahodou pripominam
4
To mi pripomína nedávnu stretávku s palom ked sa ma opať snažil ojebať tá kurva.
P.S to pozadie by si si mal zmeniť páč text splyva s pozadim
P.S to pozadie by si si mal zmeniť páč text splyva s pozadim
5
Lepsie je si nasetrit nejake penizky, jak potom hladat nejakeho "zachrancu" prtoze aj ked si clovek pozicia a je teda seriozny tak na druhy mesiac by to mal vratit. Lenze tie peniaze ktore si pozical musi vratit, cize zase ma o cosi menej z rozpoctu ktory mu na ten dalsi mesiac prisiel, a to vela ludi nechape....
Samozrejme ak sa nejedna o nejakych 5 eur
Samozrejme ak sa nejedna o nejakych 5 eur
Napíš svoj komentár
ale inak máš s tým pravdu, úplnú... hlavne tá sila slova, lebo takáto vec bude stále pri stretnití s tým človekom visieť vo vzduchu.. a často je koniec taký, že sa dlžník začne veritelovi vyhýbať až úplne preruší kontakt...