No a ako som sa dneska takto opäť odreagoval , tak mi vbehli do mysle otázky tajomstiev. Téma každému známa, každý ich máme, o niektorých hovoríme, niektoré si nechávame radšej pre seba. Prečo?...podľa mňa je to väčšinou preto, že sa za niečo hanbime, alebo sa bojíme, čo by na to povedalo okolie keby sa dozvedeli, ktorú/tú pravdu. Ak máte iný názor rád si ho prečítam...Isto už každý aspoň stokrát počul od svojho blízkeho vysloviť nasledovnú vetu: Vieš, že predo mnou nemusíš mať žiadne tajomstvá, alebo zdôver sa mi, bude ti lepšie...ja som človek, ktorý radšej tlači pocity do seba, alebo sa taký aspoň niekedy snažím byť. Mnohí mi vravia, že taký nemám byť, no pomôžem si ja, keď už raz mám taký vyprofilovaný názor? Musím sa však priznať, že nie som v tejto veci až tak radikálne zásadový, bo napr. bratovi poviem čokoľvek, ale to je naozaj asi jediný človek na svete, ktorému sa zdôverujem úplne...no neviem si predstaviť nikoho iného komu by som sa mohol takto zdôverovať, bo predsa len jeho poznám už od malička, vyrastal som s nim, zdieľal prvé zážitky a to všetko umocňuje len to, že to je vzájomné...proste bratre váž si ma, bo som nenahraditeľný Stavím sa, že každému druhému napadá hneď do mysle osoba priateľky- frajerky, ktorej by som mal isto dôverovať na sto percent. Nevylučujem to, no chce to čas...
Dooobre od tajomstiev som sa dostal k dôvere a keďže tu vypisujem aký som vnútro pocitovo orientovaný, tak si nejdem kaziť reputáciu a radšej to ukončím..
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
no a zalezi od cloveka ktoremu sa zdvoverujes. ja som vzdy bola lojalna k ludom ktori sa mi zdoverili, bez ohladu na to ci sme boli zadobre alebo nie... a toto nemoze nikto vyvratit.
Napíš svoj komentár
K tajomstvam. Podla mna by si clovek mal vzdy nechat nejake tajomstvo pre seba. Preco? Vseobecne neviem, ale pre mna to znamena, ze ostatny o mne nevedia vsetko, tym padom som aj s casti chraneny. Podla mna anonymita je vzacna.
S tym, ze su tajomstva, za ktore by sa mohli hambit, alebo ze co by na to okolie povedalo, musim suhlasit. Ved ludia su svine (niektory, ale vecsina). Ak by clovek povedal tajomstvo, ktore by okolie neprijalo, tak by sa na neho ostatny pozerali uz inak. A to uz nevratis spet. Takze je dobre si aj premysliet s cim sa komu zverujes.
Aj ja som mnohokrat pocul uz vetu, ze mne sa mozes zdvoverit. A predsa som sa nezdoveril. Po prve, zatial nepoznam osoby, ktorym sa mozem zverit o vsetkom, a po druhe, nemam az take tajomstva, ktore by potrebovali nazor druheho.
Ked pises, ze potlacujes pocity do seba, teda aspon sa snazis a ostatny ti hovoria, tak by si sa mal spytat, ze preco by si ich nemal potlacovat. Ja sa napriklad snazim potlacit pocit hnevu (neuspesne), a kebyze sa riadim tym, ze to nemam potlacit, tak nech mi niekto povie, ze ako by som asi dopadol. Takze, su pocity, ktore by si mal potlacit, ale aj ktore by si mal prejavit.
K zdoverovaniu:
Hej, brata poznas najviac a najlepsie. Takze vies ako sa zachova ked mu nieco povies. Ale ja sa moc surodencom nezdoverujem. Ty a ludia okolo mna vedia preco.
Inak o kolko alebo o co si sa stavil, ze kazdemu druhemu hned napadla priatelka-frajerka? Mna to vobec nenapadlo. Skor ma napadlo sa zverit osobe tebe najblizsie ... Je pravda, ze by si sa mal zverit svojej holke, je to predsa tebe blizka osoba, a ona ta urcite vypocuvne alebo ti aj pomoze... lenze, vies ako sa zachova k tvojim tajomstvam, kebyze ste sa rozisli? Je mozne, ze by to respektovala, ze je to tajomstvo, tak to aj nim ostane...., ale co ak by sa zachovala opacne? Hovorila o tom druhym, len preto aby ta zosmiesnila. Zial, v tomto ti neviem poradit. Je to tak 50 na 50...
Od tajomstiev si sa dostal az k dovere. Lenze nezalezi nahodou od dovery, komu poviem svoje tajomstva? Podla mna to ma dost spolocne a nadvezuje
no, myslim, ze to je asi tak vsetko, co ma pre tento den napadlo. Je mozne, ze su v tom nejake chyby, detaily, ktore som presvihol, ale ja som len clovek, takze je mi to odpustene....