Stratili ste už niekedy jedného z najlepších kamáratov?

Nie ešte ho našťastie stále mám - a dúfam že sa mi nikdy takáto vec nestane. Ani si nechcem redstavovať čo by mohlo naše kamarátstvo rozhodiť - ale nenapadá ma žiadna rozumná vec.

to nie je dobre,ked dal prednost laske pred priatelstvom,nemal to tak spravit..

aj ja som prisla o jedneho z najlepsich kamaratov,teraz sa ledva pozdravi,a pritom to je moj spoluziak..

ale co uz,aj taketo veci sa stavaju,zivot nemoze byt len o ruzovych okuliaroch na ociach..

usla mi pointa...

stratila som, po 4 rokoch...a nebolo to príjemné...



ale povedala som si, že to všetko nezahodím kvôli nej...a tak idem ďalej...

Ja som stratila svojho najlepšeiho kamaráta no poznám sa s ním úplne odmala,úplne od bábatka...býval pod nami,ked sme boli malí hrali sme sa spolu každý den,chodili sme spolu von,na ZŠ na SŠ... a teraz...mám 17,on 18 a prestal sa so mnou kamarátit,no pravdupovedat,mi skor odlahlo... posledných pár rokov sme sa len hádali pretože,ani neviem ako je to možné ked sme prakticky vyrastali spolu,sme úplne odlišní... ja som si našla partiu a priatela a tí jemu vobec "nevyhovujú".. ale jemu vlastne nevyhovuje vobec nikto.. je to velmi zvláštna povaha a ja som ho dlhé roky bránila pred všetkými a pred všetkým a on sa za to na mna vykašlal... bolo to hlavne kvoli par veciam,čo ja robím a pokladám za normálne (i ked sú možno nelegálne ) a on ich nemože ani vystát.. nuž,ževraj je to pre moje dobro,tak hádam mi to pomože... fuck..nakoniec som aj rada,že sa so mnou nebaví,už mi liezlo na nervy jeho neustále poúčanie a to,že mi za všetko len pindal.. a,vieš čo.. ked ta ten tvoj kamarát nechal len tak odíst,zrejme to tak má byt.. možno sa k sebe až tak nehodíte... bude to fajn...

No nestratila som v pravom slova zmysle ale v podstate ano..ked clovek je s niekym v dennodennom kontakte 8 rokov, vsetko robia spolu a aj v skole spolu travia hodinu za hodinou a potom v jednom momente dana osoba odide tisicky kilometrov za ocean a nevidi ju 2 roky tak tym ze clovek nie je s nou taky dlhy cas a nevie o jej sucasnych bolestiach ale i radostiach tak sa akosik to silne puto co bolo straca..i ked verim ze ten cas vsetok raz dozenieme..ale prestavam verit ze to bude to co predtyym clovek sa formuje a dospieva a 2 roky je dlha doba..

Podla mna toto je dost casty dovod kedy sa stracaju priatelia.Clovek zaslepeny laskou dokaze obetovat cokolvek.Ale podla mna ty by si mu nemal davat moznost na vyber ale stat aj tak pri nom. Je to jeho vec, ze je naivny a je mu jedno, ze sa popali, ty mu mozes povedat nazor na nu ale to je vsetko. Ja som tiez takto takmer stratila kamaratku, ked som chodila s chalanom o ktorom ona vedela co je zac a ze ma len ponizi a vyuzije ale ja som nechcela aby mi to stale vyhadzovala na oci .. ja som sa chcela popalit sama. Nakoniec to dopadlo presne ako povedala ja som jej dala za pravdu a zasa je vsetko ako predtym.

Aj ja som stratila "najlepsiu" priatelku...poznali sme sa cca. 9 rokov.

Rozumiem ti... mne sa to stalo asi 3krat... a je to strasny pocit... lebo mam dojem ze za to mozem vzdy ja kedze sa to mne stava... a to posledne sa akosi skoncilo pred par tyzdnami... bez vysvetlenia... ked sa na vas vykasle kamarat tak je to to najhorsie na svete co poznam

aj ja som stratila kamosku po styroch rokoch..zradila ma..

aj mne sa to uz stalo....a fakt to je strasny pocit....jeden z najhorsich ake som zatial zazila...ale uz som sa cez to nejako preniesla...a podarilo sa mi najst zopar ako to nazvat "spriazdnenych dusi"

ale uvidis on si to uvedomi a vrati sa....len uz mozno bude naozaj neskoro

Súhlasím so Snicou - povedať svoj názor ale viac nie... a pokiaľ ťa po takom niečom pošle niekam, tak asi nemal veľmi právo považovať sa za jedného z najlepších kamarátov...



Ja som tak raz skúšala pevnosť jedného priateľstva, keď ma zarážalo správanie jednej výbornej kamarátky... so všetkou úprimnosťou som sa s ňou vtedy rozprávala a chvíľu som sa bála že mám o kamarátku menej... Našťastie sa nestalo, prijala to, priznala sama sebe chybu a ja som si jej priateľstvom ešte istejšia než predtým



A tiež mi raz hrozilo že prídem o kamarátku práve kvôli láske keď som sa dostala do sporu s jej priateľom... Našťastie len hrozilo...

ale Lubo, šak ja som sa kvoli žiadnej babe s tebou kamarátiť neprestal...

nie veľmi príjemný príbeh... je krasne ak si s niekym tak rozumieš... ja som mala také dve veľké kamarátstva.. jedno od utleho detstva a druhé keď to prvé som stratila... prvé som stratila z jedneho dôvodu prišla tretia osoba ale nie chlapec ale holka... ta moja naj kamoska dala prednosť pretvárke,a hoci som sa jej snažila otvoriť oči bolo príliž neskoro... po dlhých rokov super kamarátstva a rodinného spolužitia sa všetko razom skončilo.. dany človek si po 2-3 rokoch uvedomil,že sa díval cez ružové okuliare no bolo už príliž neskoro... najlepšie kamarátstvo sa vytratilo a ostalo len kamarátstvo... obyčajné... to tažké obdobie mi pomohla moja druhá naj kámoška pekonať... no už som sa nechcela nadviazat... toto kamarátstvo trvá už asi 6 rokov ale mam pocit že škola nám to rozdeluje čím dalej tým viac... stretávame sa minimálne máme svoje starosti,svoje nové kamarátstva a všetko je iné...ale jedno je podstatné vždy vieme že sme pre seba a viem,že keď budem aj na mile ďaleko budem vedieť že mam niekde tu kamošku a bude tu aj keď sa pohádame,lebo potom si priznáme chybu a povieme len...mam ta rada a ty vies aka som...