či kamarátku
toho či tú
ktorá zmení
v krásu hnusotu

nikdy sa nechovaj
aký nie si
nikdy už nedávaj
najavo kto si

lebo to čím sa staneš
prestaneš byť ty
hľadaním seba
stratíš svoje pocity

inštinkty ochabnú
srdiečko osamie
city sa popletú
a most sa rozpadne

ten most ktorý spája
čo ukážeš čo v tebe je
ten vietor ktorý
k moru ťa zaveje

prestane byť príjemný
nebude už mierny
predvídateľný
bude len čierny

zo slnka sa zjaví búrka
slová ako prpeáč
mtzí ma to ľutujem
dajú ti len oči pre plač

 Báseň
Komentuj
 fotka
zabudnuta  23. 10. 2009 16:43
wuaw..krásna báseň..totálne ma ohúrila paráda..



a teraz trochu viac: prvá sloha sa mi páči, preto lebo ju nechápem úprimnosť nadovšetko.ale nie no..taká mi príde iná ako ostatné slohy....potom predposledná sloha sa mi nepáči tretí verš vôbec by som ho tam nedávala..ale to iba môj názor.. a posledná sloha úžasná ostatné tiež..ktomu aby dodávali dej a myšlienku



pekný deň
Napíš svoj komentár