Začína to mladým chlapcom Vernom, ktorý príde do skrýše za svojimi tromi najlepšími kamarátmi – Gordiem, Chrisom a Teddym. Vypočul si rozhovor od svojho staršieho brata, ktorý povie o mieste mŕtvoly Raya Browera, chlapca, ktorý nedávno zmizol. Navrhne im, že sa na to miesto vyberú a stanú sa slávnymi tým, že telo objavia.
O každom z štyroch kamarátov sa niečo dozvieme. Zistíme, že Gordieho starší brat zomrel pri autonehode a rodičia ho neustále ignorujú a kašlú, Chris je z veľmi problematickej rodiny a neustále sa dostáva do problémov. Teddyho otec po návrate z druhej svetovej vojny prišiel s post-traumatickou stresovou poruchou a je veľmi násilný. Dokonca až tak, že skončí na psychiatrii. A Vern je na svoj vek veľmi psychicky zaostalý čo plynie najmä z dôvodu, že má strach zo svojho staršieho brata. A okrem toho pod schodmi neustále hľadá zakopané drobné, ktoré si tam uložil, ale nemá odvahu sa spýtať Billyho, či mu ich ukradol. Každý z nich má svoje problémy, no súčasne ich niečo spoločne spája. A práve to robí túto novelu absolútne dokonalú.
Príbeh sa totiž sústredí presne na to, na čo by sa sústrediť mal. A to sú naši hlavní hrdinovia. Sledujeme ich cestu, vedú medzi sebou zaujímavé dialógy a veľa vecí to pomaly ale isto vypláva na povrch. Priateľstvo medzi Gordiem a Chrisom je vo všetkých ohľadoch zachytené absolútne fantasticky. Chápete Chrisa a najmä veľmi rýchlo uvidíte, že nie všetko čo si ľudia myslia musí byť nutne pravda. A kniha nám to ukáže aj v iných momentkách. Vezmime si len príklad keď chlapci majú strach zo psa, ktorý patrí majiteľovi smetiska „Choppera.“ A kolujú o ňom všemožné fámy o jeho rase, sile a ako je vytrénovaný. A keď sa s ním reálne stretnú, je to niečo celkom iné, ako nás príbeh navnadzoval.
Skvelé je rovnako sledovať týchto štyroch hrdinov na ich ceste, lebo po celý čas si uvedomujete, že niečo sa v nich formuje. V niečom sa vyvíjajú a stáva sa z nich niekto iný. A na konci príbehu to uvídite absolútne fantasticky stvárnené. A nemám to srdce, aby som vám to tu prezradil. Keby mám ale povedať pár skutočne skvelých momentiek, tak osobne by som si vybral momentku, keď prechádzajú cez železničný most (veľké množstvo detailov v tejto scénke dotvára fantastickú atmosféru), časť keď Gordie rozpráva fiktívny príbeh o tučnom chlapcovi a súťaži v jedení koláčov, no absolútne najkrajší je pre mňa dialóg medzi Gordiem a Chrisom keď jemne zaostávajú. Celá pointa tkvie iba v tom, že Gordie cíti, že ho rodičia ignorujú. A nech má akékoľvek výsledky v škole alebo je talentovaný na tvorenie príbehov, nikdy to nevidia. A Chris ako jeho najlepší priateľ mu povie, že ak ho vlastní rodičia neprinútia ísť študovať tak to urobí on. A je tam dodaná ešte jedna tak fantastická myšlienka, že opäť vás nechám samotných, aby ste si ju našli.
A rovnako si musíme niečo povedať aj o závere titulu. Je to jeden nádherný horkosladký koniec, ktorý len prinesie niečo silné, emocionálne a veľmi vyspelé. A človek má v očiach aj slzy aj príjemný hrejivý pocit. Je to ako kombinácia nádhery so silnou bolesťou. A na mňa to vždy doľahne kedykoľvek čítam tento príbeh, alebo keď aj vidím jeho filmové spracovanie „Stand By Me,“ ktoré nestráca nič z čara, ktoré novela vytvorila.
Ak by som tu mal vytýčiť jeden malý problém, tak by to bol „Ace“ Merill. Veľa ľudí o tom hovorilo a nemôžem povedať, že ja by som to nevidel. Je to v podstate Billy Nolan alebo Henry Bowers znovu. Na druhú stranu ale musím povedať, že sa mu nedáva v tomto diele výrazné množstvo priestoru a jeho prítomnosť ma v tomto prípade neruší. Dokonca si myslím, že keď sa objaví na scéne a Gordie sa rozhodne proti nemu postaviť, vychádza z toho veľká dávka úprimnosti.
A práve to je to, čo pre mňa robí túto novelu tak nenahraditeľnú. Jej obrovská dávka úprimnosti, ktorú cítite počas celého príbehu. Priateľstvo našich hrdinov je fantastické, prostredie je fantastické, myšlienky sú podľa mňa zobrazené veľmi krásne a uveriteľne. „The Body“ je pre mňa proste len jedno ďalšie fantastické dielo, ktoré si určite musíte všetci čeknúť. Vonku sú aj ľudia, ktorí hovoria, že je to príbeh pre deti, ale čo je na tom zlé? Myslím si, že každý človek, ktorý venuje tomuto príbehu chvíľku svojho času, dočíta ho s pocitom, že objavil niečo nové. A to tomuto príbehu dáva obrovskú silu. Neviem čo viac by som ešte k tomu povedal. Snáď iba toľko, že "The Body" je podľa mňa Kingovská klasika.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár