Tomu že sa zvládne prijímačky a 5 ročné štúdium na výške by v čase keď chodil na 8 ročný gympel neveril ani on sám. Vtedy bol svet iné miesto ako je dnes a aj on bol iný. Nikdy nemal napísané úlohy, matika ani cudzie jazyky mu nešli a učiteľka slovenčiny ho nemala rada pretože pochádzal z rodiny s pošramotenou povesťou. Pred spolužiakmi bol ustráchaný a tým pádom nebol veľmi obľúbený, skôr bol terčom posmeškov. Učievať sa začal až v oktáve, lebo chcel mať vo vrecku maturitu a lepšiu šancu uplatniť sa.
V živote zažíval všetko, len nie rodinnú pohodu. Nikdy sa nesťažoval, ani keď ho otec mlátil po tom čo sa pohádal s mamkou. Vedel presne kedy sa mu ujde bitka. Ten moment nastal podľa zaužívaného scenára práve vtedy, keď mala mamka už aspoň jednu tržnú ranu a malý Eugen s bratmi mu liezli na nervy svojim krikom nech prestane maminke ubližovať. Našťastie jeho dvaja bratia, ktorých mal otec na rozdiel od svojho najstaršieho syna rád, boli pästí ušetrení. Tieto incidenty boli pomerne časté a polícia bola u nich minimálne 2 krát do roka. Matka však nikdy nevzniesla obvinenie, lebo keď nepil bol vcelku normálny.
Jedného dňa keď mal Eugen 17 rokov, pocítil pri bránení mamky niečo čo doposiaľ odmietal. Bola to strata ilúzií o tom, že sa otec zmení a budú ideálna rodinka. Otec mal zas pár promile v hlave, držal Eugena pod krkom a kričal: „ak ma nepustíš za svojou matkou, tak ťa zabijem“ . Vtedy sa s vynaložením všetkej sily vyslobodil z objatia krku a nejakým zázrakom vyhodil toho zakompexovaného chudáka za dvere bytu. Zabuchol dvere a zavolal políciu. Vzniesol trestné oznámenie a otca ktorý dostal pol roka na tvrdo už nikdy nevidel. Len počul, že sa po prepustení z Leopoldova odsťahoval do Čiech.
Jediný únik pred svojim životom doma a v škole, zažíval vonku s kamarátmi. Do 14tich rokov s loptou. Potom s tou najkvalitnejšou krabicou ovocného vína aká sa dala vo večierke zohnať. Neskôr prišiel aj na čaro fľašky a nekvalitného domáceho páleného v nej. Teraz keď na tie časy spomína je rád že z toho mixu metanolu a etanolu neoslepol. Takto to ťahal celú strednú školu až kým nezmaturoval. Maturita znamenala v živote tohto 18 ročného človeka veľkú križovatku. Mal na výber medzi prácou spojenou s pomocou ťažko skúšanej rodine, alebo odísť ďalej študovať, keďže ho nejakým zázrakom priali na vysokú školu.
Zachoval sa egoisticky.
Presťahoval sa do Bratislavy. Počiatky v novom meste boli kruté, nemal internát ani prácu, len tú trošku čo si stihol našetriť počas leta. Mama by mu veľmi rada finančne pomohla, len sama mala málo a musela živiť bratov. Nebolo to ľahké, ale vedel že odteraz všetko závisí len na ňom. A napriek celému doterajšiemu osudu sa v ňom kdesi hlboko skrýval optimista.
Koncom prvého semestra si našiel priateľku, ktorá ho podporovala a motivovala. Začal ešte tvrdšie študovať, čítať knihy, písať si svoje vlastné články, ktoré síce nikdy nezverejnil, ale mal dobrý pocit z toho, že je kreatívny a nie len živá mŕtvola ako na strednej.
Záujem o kultúru v ňom prebudil kamarát Joži. Jedného dňa dostal od sestry, ktorá zarezávala ako huslistka, lístky na slovenskú filharmóniu. A daroval ich Eugenovi keďže vedel, že sa snaží vyvážiť Nike tie najneromantickejšie podmienky v histórii ľudstva, pri ktorých sa spoznali. Bolo to u Eugenovhospolužiaka, keď naviazal v rade na WC rozhovor vetou: „nemôže ten párik tam vnútri jebať niekde inde? Lebo ja to už asi nevydržím. Inak ja som Eugen a ty si?“.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár