iná štart má priamo z očí,
steká lícom, dolu bradou,
ďalšia ide priamo za ňou.
Dievča čo vždy úsmev nosí,
emócie len v sebe dusí.
A až doma, keď je sama,
prestáva byť šťastná dáma.
Dotkla sa už rukou neba,
naveky udržať sa nedá,
padá dolu, čo bolo je preč,
nevzdáva boj, len stráca reč.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár