A bubny začali hrať.
Keď si si nebol istý, mal si sa ukryť,
schovať..
Prišiel cirkus,
preslávený na svete.
Prišlo mnoho detí,
mnoho dospelých, ktorí sú na svete.
Nikto nevedel, že s klaunom prišli slzy.
Nikto nevedel, ako to na ich cirkusovom móle beží.
Nikto nevedel, ako sa skončí toto všetko.
Každý sa smial, každý bol zase dieťaťom..
No keď prišla prvá rana...
Ako z dela vystrelená.
Vtedy si si uvedomil,
že nie všetko bude milé a ružové ako dneska.
Klavír hrá posledné noty.
A opona padá.
Nik už sa nenadýchol,
nikomu neprišlo na um odísť...
Pozerali sa na kúsky,
ktoré robili pre nich.
Pozerali sa na slzy.
Ktoré ronili pre nich...
A s klaunom prišli slzy.
Keď jeden milý prišiel o svojho pána.
Keď niekto prišiel o svoju dcéru,
o svojho vysneného syna...
Opona padla,
klavír prestal hrať.
Bubon už dobubnoval,
a každý ostal navždy spať...
A s klaunom prišli slzy.
Ronené každým,
nenávidené...
tebou.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
jah_w_odka
27. 8.augusta 2007 13:26
pekne...a najkrajsi je koniec
3
Chcem sa ťa spýtať - ty si čítala knihu od Simmela - Aj klauni prinášajú slzy? Vieš som si na to aj tak trochu spomenul, keď som si prečítal nadpis tvojej básne.
4
lacrimosa... ... enjoy a sorrow of black hmind, filth in heart and cancer of soul... ...ooaaahhh ... ...death
Napíš svoj komentár