Iste sa pýtate, prečo asi v každom článku, ktorý píšem o sebe, sú spomenuté srdcové karty... Možno aj vám dopína, že srdcové karty v mojom prípade značia lásku, a to, že sa mi rozpadá veža pred očami, značí bolesť... I dnes mám malý príbeh, moju verziu, ktorú sa mi podarilo obohatiť svojimi myšlienkami a slovami. A hlavne je to okorenené mojimi slzami, ktoré som ronila kvôli ľuďom, ktorí ma tak sklamali...
Som jednoducho bezbranné a emotívne dievča, ktoré každú chvíľku doplatí na svoju dobrotu...
* * * * * * * * * * * * * *
Pred očami sa jej utváral úplne nový svet. Svet bez nej a jej lží, ktoré dokonale dorazili aj najsilnejšiu povahu...
Už pár týždňov dume nad tým, či niekomu niekedy v jej okolí niečo urobila. Každý sa naváža do nej a nie do ľudí, ktorí klamú, len aby mali tých, ktorí sú pre nich tí praví, po svojom boku. Tentoraz hovorí o ľuďoch, ktorí sa dokonale hodia na namyslených imbecilov, ktorých každý deň vída vonku. Sú to ľudia, ktorí klamú len pre to, aby zabránili "premnoženiu" chudákov v ich okolí. A jedným z tých chudákov je aj ona.
Bezbranné dievča, ktoré sa len tak premávalo s ňou, s jej najlepšou priateľkou, po uliciach mesta, odkedy vedela stáť sama pevne na nohách bez pomocných rúk svojej matky alebo otca. A keď už slobodne m ohla - i keď v istom limite ako každý z vás, keď mal okolo šesť, sedem rokov - chodiť von a premávať sa kade chcela... Dlhých pár rokov jej trvalo, kým si ju prijala za najlepšiu priateľku a vtedy sa jej ani vo sne nezdalo, že by ju niekto ako ona raz parádne podrazil... A práve toto priatelenie s ňou sa jej stalo osudným.
Teraz sa na ňu veľa ľudí pozerá ako na chuderu, ktorá nemá ani zdania o tom, ćo je to ozajstná láska kamarátov alebo ozajstná láska pohlavia, ktoré ju miluje. A oni si to za to užívajú...
jej srdce však patrí jednému chalanovi, ktorý sa jej zdá príliš ideálny na to, aby s ním niekedy niečo mala. Chce, no zároveň sa bojí, keď sa to všetko nádherné raz skončí - a to skončí.
Sama sa nedokáže postaviť na vlastné nohy, keď teraz nemá svoj pilier pri sebe, svoju ochrannú náruč, ktorú by milovala nadovšetko. Jednoducho jej to nejde a tak isto, ako jej to nejde, jej ide uvedomiť si to, že už čoskoro stratí vlastné sny a bude sa podriaďovať rozdielnym ľuďom - no uč tú horkú kašu raz okúsila a nechce sa do nej znova namočiť. Chce sa len dostať do tých najlepších rúk ľuďom, ktorí ju tzv. nenamocú na veci, ktoré ona nechce. Stáva sa... I v horších prípadoch...
Čo by vlastne to dievča chcelo?
Chcelo by stáť na vlastných nohách, samo sa premávať po svete s úsmevom na tvári, chcelo by mať konečne poriadnych priateľov, ktorých si zamiluje a bude vedieť, že sú to tí praví, ozajstní priatelia, ktorí ju dokážu podržať nad vodou. Chcela by sa premávať s hlavou v oblakoch, byť v siedmom nebi, ktoré by ju inšpirovalo k životu...
Skrátka, chcela by žiť...
A jej život sa o pár dní len naplno začne. Nový život, nový kolektív, nová škola, noví priatelia...
Strach ju ovládal... Klepala sa na celom tele a hľadela na to, čo jej ostalo po jej veži. Odrazu zbadala tieň niekoho, kto by ju dokázal podržať. Bol to síce len tieň, ale bol to on... Chytila sa neviditeľnej ruky, zdvihla sa a na perách sa jej objavil úsmev. Zohla sa po jednu z kariet červených sŕdc a znova začala stavať svoju vežu. Na vrh dala dve srdcové esá, ako striešku, pre ňu nádherná spomienka plná elánu do života... Konečne sa chcela postaviť na vlastné nohy...
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Mám ťa rád.