Aashlee – 12. časť – Tretia skúška

„Čo sa čuduješ?“ spýtal sa Bob a v jeho olivovo zelených očiach sa mihol záblesk smútku. „Prešla si ďalšou skúškou, ideš na tretiu...“ povzdychol si a pretrel si oči dlaňami.
„Nechcem tam ísť.. Ešte nie...“ zašepkala Aashlee a pozerala na Boba ako na prízrak.
„Choď sa rozlúčiť s Evou. Povedz jej, kto naozaj si... A ideme... Ty sama si zvolila, že chceš skúšky, aby si sa dostala hore.“ Povedal Bob ľahostajne a pozrel sa na dvere.
„Ešte nie...“ šepkala Aashlee stále dokola a v tom Bob k nej rýchlo podišiel, chytil ju za zápästie a stisol jej ho.
„Chceš tam ostať naveky?“ spýtal sa jej potichu a pri tom ostražito počúval okolie.
„Nie, nechcem..“ povedala potichu Aashlee, pri čom sa prudko nadychovala od šoku.
„Tak sa choď s Evou rozlúčiť...“ Bob ju pustil.
„Ešte nie!“ povedala rázne Aashlee.
„Máš poslednú minútu, potom sa vraciame.“ Povedal Bob a Aashlee sa odvážila pohnúť. V tom už Eva stála za ňou.
„Prečo by sa mala lúčiť?“ spýtala sa s rukami v bok.
„Eva...“ zašepkala Aashlee.
„Ticho!“ varovala ju Eva a pozerala na Boba. „Joanne, chcem vedieť vysvetlenie od neho.“ Bob sa odrazu začal smiať. Eva vytiahla obočie,
„Nie je to Joanne...“ povedal potichu a pri tom vyzeral ako totálny šialenec „Je to vaša neter, Aashlee, ktorú zabilo auto. Ocitla sa v pekle...“ nezaregistroval pohyb vedľa seba a vykladal ďalej... „... Ocitla sa v pekle a teraz sa chce odtiaľ dostať preč. Chce sa dostať do neba, kam ju zavedú jej krídel...“ Zrazu mu na tvár dopadla čiasi dlaň, až sa zapotácal a takmer spadol.
„Buď ticho, Bob!“ fučala naštvaná Aashlee a pozerala na neho, akoby ju zradil. „Jednoducho sklapni!“ zvreskla po ňom a pozrela na Evu, ktorá od nemého úžasu takmer spadla na zem a nespúšťala zrak z Boba.
„Ako to myslel... Myslel to vážne?“ spýtala sa potichu a pozerala priamo na Aashlee. Až teraz Aashlee sama sebe povedala, že by bolo najlepšie, keby urobila, o čo ju Bob žiadal.
„Áno...“ povzdychla si... „Som dcéra tvojej sestry. Teda bola som. A ty si bola moja teta. Umrela som, ako si už počula, vrátila som sa do tejto.. Telesnej schránky...“ odfrkla to slovo „... A musela som splniť ďalšiu kapitolu ich skúšok. A splnila som. A teraz musím ísť. Joanne asi umrie...“ zašepkala Aashlee a pozrela na Boba „Tak?“ spýtala sa tvrdo a Bob s rukou na tvári k nej prešiel, pozrel na Evu, kývol jej hlavou a len čo sa stihla spamätať, boli preč a na zem dopadlo telo Joanne... Telo bez duše.

„AASHLEE TY HLUPAŇA!“ zvreskol Bob, keď pristáli v tichej sále, kde nik nebol. Aashlee zle dýchala, bolo jej zle, ale bolo jej to jedno. „Prečo si to urobila?“ spýtal sa už tichšie Bob a pozeral pri tom na ňu, ako sa pomaly vzďaľuje krok za krokom od neho preč. Už sa mu aj otočila chrbtom, keď k nej priskočil, otočil si ju k sebe a vo svojom vlastnom tele vyzeral zraniteľnejší, ako bol... Nahol sa k Aashlee a pobozkal ju. Hneď na to sa odtiahol a pozeral na ňu, ako zareaguje. Tentoraz ostala omráčená. „Nerozmyslíš si to?“ spýtal sa jej potichu.
„To si uhádol.“ Odpovedala po pár sekundách chladne a pozrela sa k dverám, v ktorých niekto stál. „Nerozmyslím...“ zašepkala s kamennou tvárou a vytrhla sa mu z náručia. Rýchlo prekráčala k dverám a to čudo medzi dverami, ktoré sa podobalo na čerta a anjela v jednom, jej čosi podalo do rúk.
„Máš na to tri týždne.“ Zaškriekal hlas a v tom okamihu stvorenie zmizlo. Aashlee sa pozrela na pergamen a keby nebola mŕtva, asi by zamdlela.
„To nemyslia vážne!“ takmer skríkla, keď sa ešte raz zapozerala na slová, ktoré tam boli načmárané.
„Myslia.“ Zašepkal obrátil sa a zmizol jej z dohľadu za nejaké veľké stĺpy v sále...
„Bob...“ zašepkala za ním, ale odpovedali jej iba topánky udierajúce o dlažbu. „Bob!“ zakričala za ním a počula, ako ktosi zastal.
„Áno?“ spýtal sa chladne.
„Nechoď preč..“ povedala potichu Aashlee a začala kráčať k miestu, kde bolo počuť Bobov hlas.
„Nepotrebuješ ma.“ Povedal tieň pred ňou, keď ho konečne objavila, ale v tom sa pohol a zmizol za ďalšími stĺpmi. „Nepotrebuješ magora, ktorý ťa chce prinútiť s ním ostať v jednom starom, odpornom pekle.“ Odfrkol a pozrel sa na stĺp pred sebou.
„Potrebujem len osobu, ktorá ma podporí!“ zvreskla, no to už Bob nepočul. Hlas sa jej stratil, sluch a zrak tiež... Odrazu sa objavila znova niekde, kde nemala čo robiť. V dlhej, tmavej temnote, ktorá potichu uzatvárala do seba všetky spomienky, ktoré kedy mala. A pred ňou sa objavoval obrovský labyrint, veľká spleť chodieb zo živého plota. Aashlee v nemom úžase pozerala pred seba netušiac, čo tu robí. Ale v ruke jej zašušťal pergamen a pozrela naň...
“Tretia skúška... Prejdi labyrintom. Ak prejdeš a nič nezabije kúsok tvojej duše, ktorú máš budeš pripravená na poslednú skúšku... Máš tri týždne“ hlásal pergamen. Aashlee s nepríjemným pocitom pozerala okolo seba. Vyzerala, akoby chcela nájsť šípku, ktorá jej ukazuje cieľ... V tom sa ozval ohromný zvuk, akoby divého zvieraťa....

 Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu