Živý plot sa jej strácal v každej zákrute, ktorou prešla. Nohy ju už boleli od toľkého behania, nechcela byť v takejto hlúpej situácii. Pot jej stekal po tvári a pred tvárou sa jej vlastný dych zrážal do hmly. Obzrela sa za seba a v tom ju oslepili jej vlastné vlasy, ktoré si nestihla dať dolu z tváre a vrazila bolestivo do plotu. Vtedy po prvý raz zastala. Prvý raz, čo počula ten hlas nejakého zvieraťa, ktoré mohlo jej dušu dostať preč a bola by iba v pekle s niekým, koho nepoznala... Len vedela, že niekto nemá ľahostajné myšlienky, čo sa týkali jej osoby.
Pri náraze do živého plota si čosi uvedomila: mala vlastné telo. Ruky mala odraté, ešte z nárazu toho auta a ako spadla na zem. Prešla si po tvári a tam bola dlhá, hlboká rana, ktorá nekrvácala, ale miesto toho jej krvácali dlane, ktorými narazila do plotu a mierne si prepichla dlane. Preglgla na prázdno: Znova cítila, videla, počula tak, ako keď bola živá, keď prežívala najlepšie... I najhoršie roky svojho života. Bolelo ju srdce, ktoré jej znova búšilo, boleli ju rebrá, ktoré mala dolámané... Ale bola to ona.
„Mám na teba otázku...“ ozval sa zrazu nejaký hlas a Aashlee takmer zvreskla od ľaku, no neodvážila sa. Stálo pred ňou jedno veľmi škaredé zviera; vyzeralo ako potkan, lev, slon a človek. „Mám na teba otázku...“ zopakovalo to monštrum a Aashlee sa pomaly postavila a zaspätkovala.
„Akú?“ spýtala sa priškrtene.
„Vidím, že si už prišla na to, že nie som z tvojho ľudského sveta...“ pokývala hlavou tá obluda.
„Tá otázka mala byť?“ spýtala sa Aashlee, pretože nemienila počúvať slová, ktoré sa jej netýkali.
„Aká si nedočkavá...“ zašepkala obluda. „Som nepodarená chiméra. Spojená som zo vzácneho slona, ľudského jedinca, potkanej špiny a levej hrdosti. Ako si zistila...“ povedala potichu chiméra a pozerala sa na Aashlee „Nikto sa sem nedostal tisícky rokov, si prvá, ktorú tu vidím... A si celkom... na pohľad milá“ vyčarila úsmev, ale vyzeral dosť silene. „Moja otázka znie...“
„Počkaj!“ vystrela jednu dlaň Aashlee a prešla bližšie k nej. „Aj ja mám jednu otázku.“ Povedala neochotne a pozrela sa do očí levej tváre. „Keď neuhádnem alebo neodpoviem správne na tvoju otázku, čo sa stane?“ Spýtala sa Aashlee a mala pri tom na tvári divný výraz.
„Dobrá otázka...“ zamrmlala chiméra a pousmiala sa. Jednu ruku – áno, ľudskú ruku – položila na tvár Aashlee a zavrela oči. „Si bojovná... Chceš dosiahnuť svoj cieľ... ale váhaš!.. Musíš odpovedať pravdivo, inak ostávaš v pekle... Či skúšku urobíš, alebo nie, závisí iba na mne..“ povedala potichu chiméra a stiahla z jej tváre ruku. „Tak moja otázka znie...“ chvíľku počkala, či ju znova Aashlee nepreruší, ale keďže to neprichádzalo, pokračovala. „Váhala si od začiatku, keď si sa dostala do pekla alebo si len pred nedávnom začala váhať a už nie je tvoj cieľ dostať sa tam hore?“ spýtala sa pomaly chiméra.
„Čo...?“ spýtala sa nechápavo Aashlee, ale tá otázka jej stále rezonovala v ušiach.
„Chápeš ju.“ Poznamenala chiméra.
„Hej...“ prikývla Aashlee a klesla na kolená. Zavrela na chvíľku oči.
„Máš na premyslenie len desať sekúnd.“ Povedala chiméra.
„Fajn.“
„Osem...“
„Neviem sa sústrediť!“
„Sedem..“ Aashlee ignorovala jej monotónne slová alebo skôr odpočítavanie a so zavretými očami váhala... nad tým, ako jej odpovie. „Šesť“ hovoril jej hlas, ale nevnímala ho. „Päť...“ Odrazu otvorila oči a vyhŕkla.
„Na začiatku som neváhala.. Chcela som sa dostať do neba. Nepoznala som Boba, čo je zač, kto to je... Ale potom, keď som to zistila.. Keď som vedela, čoho je schopný, kvôli mne... Prišlo mi to divné, že odídem od niekoho, ako je on!“ vychrlí na jeden dych a pomaly začne formulovať v hlave ďalšie vety. „Asi sa do mňa postupom času zaľúbil... Niečo pre neho znamenám a on znamená pre mňa. Preto váham, preto ho toľko okrikujem, chcem mu dať najavo, že sa neviem rozhodnúť a i napriek tomu skáčem do skúšok... Ale bojím sa ostať v pekle... Nebudem mať vystlané na poriadnej posteli, budú tam len trápenia.. bolesť... Podvody... Klamstvá..“ stiahla pohľad od chiméry a tá na tvári vyčarovala úsmev.
„Blahoželám.“ Zašepkala jej a poklonila sa.
„K čomu?“ spýtala sa prekvapená Aashlee.
„Prešla si polovicou tretej skúšky. Už len pôjdeš cestou, čo je za mnou...“ povedala jej chiméra a s hlavou sklopenou dolu k zemi jej odstúpila „Dávaj si pozor“ varovala ju chiméra, keď Aashlee vstala z kolien a ako zhypnotizovaná pomaly kráčala vpred... Čo sa to deje? Prečo sa to deje? ...
Na rozmýšľanie nemala veľa času. Čosi sa znova ozvalo, ten istý hlas, ktorý vypustilo nejaké divné zviera, priamo za ňou, v malej zákrute.. Čosi a tam pohlo.. Aashlee okamžite vyštartovala z miesta a bežala, čo jej nohy stačili...

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
endre-silentname  22. 9. 2008 10:59
no som zvedavý čo bude ďalej.
Napíš svoj komentár