Aashlee – 15. časť – Bob, pomôž mi!

V miestnosti nastalo razom hrobové ticho. Nikto nič nehovoril, len ten Dirck sa usmieval popod fúzy. Dostane, čo chcel. Aashlee sa pevne chytila za zápästie Boba a pozerala sa na Pána pekiel.
„Nie som zver na predaj...“ zašepkala po chvíľke, keď sa to ticho prehlbovalo. „Nie som ničí majetok.“
„Mýliš sa.“ Povedal potichu Bob a stiahol pohľad. Vymanil sa z jej zovretia, podišiel k dverám, pristúpil k stene a oprel sa o ňu.
„Ako to myslíš?“ Spýtala sa ho, keď ho sledovala pohľadom.
„Bob to myslím tak...“ Obrátila pohľad na Pána pekiel, ktorý vyzeral, že by to tu najradšej všetko dal spáliť, čo by sa ani tak veľmi nepodarilo. „...že tvoja duša, ktorá teraz sídli v pekle, na predaj je. A keďže o ňu požiadal pán Dirck, a ty nechceš ďalej pokračovať v skúškach, musím mu vyhovieť.“ Sklopil zrak a pozrel na Dircka, ktorý stál obďaleč a čosi si v rukách prerátaval.
„A koľko za mňa chce dať? Sto dolárov?“ odfrkla a pozrela sa hneď na to na Boba, ktorý vyzeral, že sa rozplače na mieste.
„Presnejšie dvestopäťdesiattisíc rubínov“ zapišťal Dirck takmer potešene.
„Koľko?!“ vykríkla súčasne s Bobom aj Aashlee.
„Počula si,“ odpovedal ďalší hlas „nesmieš namietať.“ Aashlee sa pozrela na ďalšieho tvora v tejto miestnosti. Zamračila sa – čo to je za zraz?
„Majú pravdu Aashlee.“ Povedal Bob a postavil sa, prešiel k nej, predstúpil pred Pána pekiel a nahol sa mu k uchu.
„Nie Bob!“ skríkol Pán pekiel, ktorý sa zhrozene pozrel na Aashlee a potom na Boba. „Nič také sa nemôže stať! Pán Dirck sa o ňu postará, uvidíš!“ pokrútil hlavou a pozrel na Dircka, ktorý mu podal mešec s rubínmi. „Môžete...“ povzdychol si a stiahol pohľad k zemi.
„Ideme slečna“ povedal potichu Dirck, ktorý sa zrazu objavil pri nej. „Čaká ťa tvoj nový domov.“ Usmial sa na ňu, ale zhrozená Aashlee sa ani nepohla. Je to ako ich “Obchod s bielym mäsom,“ akurát na to, že tu predávajú duše, nie ženy. Dirck ju surovo potiahol za ruku a hnal ju k dverám.
„Nie, nie, nie, nie, nie“ začala Aashlee krútiť hlavou. „Nemyslela som tým niečím iným práve to, že ma niekto predá takémuto surovcovi!“ Fľochla pohľadom po Dirckovi a pozrela sa na Pána pekiel. „Čo ste to za pána, keď to dovolíte? Chcete zbohatnúť? Máte pod sebou celé peklo, na vašom tróniku sa pekne hniezdite a dovolíte práve toto?!“ zvreskla podráždene Aashlee a Bob na ňu pozeral s údivom. „Čo? Odpovedzte mi!“
„Aashlee...“ povzdychol si pán pekiel a pozrel na Dircka. „Máš pravdu, dovolím to, pretože tie duše by sa iba trápili, a ty nechceš...“
„NIČ NIE JE HORŠIE, AKO ODTRHNÚŤ MA OD BOBA, DO PEKLA!“ Zvreskla Aashlee a pozerala zúrivo na Pána pekiel. Ktosi ju odzadu schmatol a ťahal preč z tejto miestnosti. Pozrela sa na Boba, ktorý vykročil vpred, ale zdržala ho ruka Pána pekiel. „Bob...“ zašepkala, odrazu nabrala posledné sily a vytrhla sa zo zovretia Dircka. Rozbehla sa k Bobovi a vletela mu do náručia... Objala ho a so slzami na krajíčku mu pozrela do očí „Prepáč.“ Zašepkala potichu a vtisla mu na jeho studené pery bozk. V tom ju už ťahali naštvane preč tri stvorenia nachádzajúce sa v miestnosti a Pán pekiel len spustil ruku, ktorou zadržiaval Boba, od prekvapenia sa postavil a díval sa na scénku, ktorá sa pred ním objavila...
„Aashlee... Toto už nikdy... Neurobíš!“ zvreskol po nej Dirck, keď otváral dvere a ťahal ju von z dverí. Aashlee zastala na prahu dverí a pozrela sa presne do očí Pána pekiel, odvrátila od neho zrak a pozrela sa na Boba, ktorý vyzeral bezcieľne a nečinne, len mal spustené ruky pri tele a pozeral sa za ňou... urobil jeden, dva, možno tri kroky dopredu a všetko svalstvo na tele mu ochablo. Iba spadol na kolená a ostal sa dívať na to, čo Dirck robí... Jeho spriaznenej duši.
„Bob...“ zašepkala naposledy Aashlee, prechádzali okolo zrkadla skutočnosti, kde sa jej bez dotyku dlane objavil jeden obraz, ktorý sa stal práve tu, v pekle. Zastala a pozerala sa na to, čo sa deje... Bob sedel na posteli, bolo to v jeden deň, keď sa pohádali, keď šla do Labyrintu. Nadával niekomu do tupcov, prečo to urobili, mali jej dať inú skúšku... Nie, oni to neurobili..
„Vy idioti!“ zvreskol Bob ešte raz a pozrel sa na tú obludu, ktorá bola niečo ako čert a posielalo ju to preč.
„Pán Bob, nerozčuľujte sa, pokiaľ je taká dobrá, ako sa zdá, zvládne to.“
„Nezvládne! Bojím sa, že to neurobí, ona bude potom trpieť! A ja s ňou! Prečo si to neurobil, ako som ti to povedal?!“ Kričal po ňom Bob... Aashlee sa na to všetko dívala s narastajúcou úctou k nemu... Odrazu sa pozrela smerom k miestnosti, kde ostali otvorené dvere, i keď to všetko bolo ďaleko, poriadne sa nadýchla a zvreskla...
„Bob! Prosím, pomôž mi!“ V tom ju niekto potiahol a ona sa ocitla kdesi vonku, kde to vyzeralo horšie, ako v okolí, kde bola... Nastúpila do nejakého vozu a teraz jej už len ulice, mestá, ak sa to tak dalo nazvať, všetky pustatiny, ubiehali okolo očí a nestíhala ich sledovať. Všetko sa zdalo v nenávratne, ale Aashlee verila, že po ňu Bob príde. Príde, určite...

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu