Aashlee – 16. časť – Nezdá sa mi to

„Nekúpil som ťa preto, aby si mi slúžila, Aashlee“ povedal potichu v hrkotajúcom voze, ktorý vyzeral ako kedysi starodávne a staromódne koče. Aashlee sa dívala von, i keď všetko sa jej zdalo ako machuľa, ktorú vytvoril niektorí z divných maliarov. Akoby ani ona v tom svete nebola, nemala byť prečo. Nevedela, čo všetko sa môže stať tým, že povie, že nechce, aby ďalej robila skúšky. Naozaj to nechcela, aby sa týmto spôsobom nechala odlúčiť od Boba. Prijala by všetko, všetko na svete, či tu v pekle, len aby bola s ním.
„Kúpili ste ma. Tam hore to znamená, že ste ma kúpili za cenu toho, aby som vám slúžila. Ale je vaša osobná vec, čo so mnou urobíte.“ Mykla ledabolo a ľahostajne plecami Aashlee ani sa na Dircka nepozrela.
„Aashlee, počúvaj. Nie som idiot. Nechcel som len dosiahnuť, aby si bola niekde teraz na sopke a utekala so slzami v očiach so srdcom, ktoré ti už dlho nebije, niekde dolu a večne by si v sebe prechovávala iba strach. Nechcel som to dosiahnuť. Áno, možno na to nevyzerám, ale nie som taký... Odporný, akoby si ma nazvala ty“ Dirck sa pozrel cez okno a tiež pozeral svojimi olivovými očami na šmuhy miesto krajiny. „O chvíľku sme na mieste.“ Zahlásil a pozrel sa na Aashlee, ktorá prstom začala čosi na okno koča kresliť. „Aashlee...“ povedal potichu a chytil ju za plece. Ona stuhla. Akoby sa bála, nepohla sa, nepokrčila prst, ten ostal voľne prichytený na okne. Dirck rýchlo stiahol dlaň z jej pleca a koč odrazu zastavil. Dirck vystúpil ako prvý, prešiel ku strane Aashlee a všimol si, že má prázdny pohľad plný bolesti a hnevu, ktorý vyjadroval, čo práve cítila. I tak i tak nevedel, ako jej má pomôcť. Otvoril dvere na koči a pozrel sa na ňu, ako vystupuje. Odvážna. Zaťala zuby. A vyšla von... Stiahol z nej pohľad a pozrel sa na svoj „hrad“
„Zrúcanina?“ odfrkla Aashlee a takmer sa zasmiala.
„Nie.“ Povedal potichu a prešiel k prvej bráne, ktorú otvoril.
„Tak?“ Spýtala sa Aashlee a prešla za ním.
„Záhrada.“ Povedal s úsmevom Dirck a niekoho pohľadom pozdravil. Aashlee sa nestihla obzrieť a dotyčná osoba bola preč. Hneď sa pozrela okolo seba... vyzeralo to tu divne. Hradby, ktoré boli zrúcané, medzi tým samé kvety, ruže, ktoré naberali rôzne farby.
„Toto je peklo??“ Spýtala sa na potešenie citov Dircka Aashlee celkom prekvapene a naradostene.
„Áno, nie každý je zavretý medzi štyrmi stenami, kde je len kopa plameňov. Aj ja som sa chcel dostať do neba, pred tisíckou rokov, nakoniec som sa uplatnil tu.“ Usmial sa Dirck a nastavil jej galantne dlaň, aby ho za ňu chytila. Aashlee váhala.. Obzerala si jeho dlaň, ľudskú, napočudovanie. Prezrela si jeho dokonalé prsty obrátené dlaňou nahor a potom mu pomaly nedôverčivo vložila svoju dlaň do jeho dlane a po ďalšom krátkom zaváhaní mu ju aj jemne stisla. On to prijal ako dôkaz dôvery a stisol jej ju tiež.
„Kto vlastne ste?“ spýtala sa ho pomaly Aashlee.
„Lord? Aj také oslovenie by sa dalo povedať. Každý ma volá buď barón alebo lord. Len Pán pekiel nie. Dlhé roky som sa usiloval, aby som vybudoval aspoň toto.“ Ukázal posunkom ľavej ruky smerom na záhradu a na chodníček, ktorým prechádzali.
„Je to tu krásne.. Morbídne, smutné, ale krásne.“ Povedala v tichosti Aashlee.
„Tak ako ty. Smutná, ale krásna. Nemysli na nič zlé, len poď, o chvíľku sme pri zámku.“ Usmial sa Dirck, ktorý si chcel v Aashlee vybudovať jej dôveru.
„Prečo ste ma kúpili, pán... pardon, lord Dirck?“ spýtala sa Aashlee a odrazu mu ruku pustila zo zovretia, prešla k jednej zo zrúcaním a pohladila starý kameň, ktorý bol vysoký najmenej desať metrov a široký raz toľko.
„Hovoril som ti to. Neveríš mi? A ešte okrem toho, kúpil som ťa aj preto, lebo chcem, aby si žila v tomto zapadákove a nie medzi pekelnými ohňami, Aashlee.. Možno sa ti to zdá divné, ale ja to myslím iba v dobrom“ povedal potichu a stiahol si ruky do vreciek, kým na ňu pozeral.
„Aha.“ Sucho skonštatovala Aashlee. Prstami prešla opäť po kameni a potom sa obrátila znova k Dirckovi, ktorý sa načiahol kdesi k jednému kríku, vzal odtiaľ jeden kvet a podal jej ho. „Ľalia?“ spýtala sa v tichosti a vzala si ju do rúk tak, aby jej hlavička ostala medzi dlaňami a stonka visela dolu cez dlane.
„Áno. Nie je nádherná? A je ich tu dosť pre každého.“ Povedal dosť milo Dirck a začal kráčať po chodníčku ďalej.
„Niečo sa mi tu nezdá...“ povedala odrazu potichu Aashlee a potom stíchla s pohľadom zabodnutým do Dircka, ktorý sa pomaly obracal smerom k nej a....

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu