„Toto.“ Ukázala na veľké kamene, ktoré niekedy tvorili nejaký hrad. „A vy.“ Potom miesto kameňov namierila prst na Dircka, ktorý bol v sekunde pri nej, chytil jej ruku do dlaní a stiahol ju dole. Pozrel sa jej do očí a položil jej dlaň na tvár.
„Nepovedal som ti jednu zásadnú vec, pretože som ťa chcel... hm povedzme, že prekvapiť.“ Zatváril sa ľahostajne, keď roztvorila dokorán oči a pozrel sa na svoj hrad, ktorý sa črtal v diaľke a potom na ľaliu, ktorá stihla padnúť medzi rozhovorom a nezdaním sa na zem. „Bude svadba. Ty a ja, za dve hodiny.“ Zamračil sa na ňu. Aashlee zalapala po dychu a okamžite sa od neho chcela oddialiť, ale jeho stisk jej dlane bol príliš silný.
„Nie.“ Zašepkala. Pozerala sa na Dircka, ako keby spadol z neba.
„Ale áno. Je pozvaný aj tvoj milovaný Bob a Pán pekiel.“
„To si urobil naschvál, ty sviniar!“ zvreskla odrazu Aashlee, mykla sa z celej sily, oddialila sa od neho a pozrela sa na zlomok sekundy k bráne, ktorá bola zamknutá. V tom momente, ako to zbadala, sa zvrtla a začala utekať smerom k malému altánku, za ktorým bol menší les. Vyzeral, že je dosť hustý.
„Áno, urobil! Pretože potrebujem ženu!“ zvreskol za ňou Dirck a pomaly začal kráčať za ňou. „Mne neujdeš.“ Zašepkal potichu sám pre seba. Aashlee utekala, čo jej sily stačili, kým sa nedostala do lesíka, nezablúdila niekde pomedzi stromy k malinkej čistinke, ktorá bola asi uprostred lesa. Sadla si k jednému stromu pri vysokej tráve, ktorá ju celú zakryla. Nepočula žiadne kroky, iba svoje vzlyky a príšerné ticho...
„Raz som počul o malom a smutnom dievčatku...“ začal tajomne šepkať nejaký hlas, ale Aashlee ho ignorovala. „To smutné dievčatko sa volalo Ariel. Nemalo matku. Ani otca. Žilo v sirotinci, vždy bola smutná. Plakala. Nenávidela. A raz dokonca skoro zabila jedného človeka, ktorého milovala...“ Aashlee pozrela na steblá trávy a na miesto, kde sa ozýval ten hlas. Ale nevidela tam nikoho „Ale ten človek, ktorého ona milovala, ju prestal mať vtedy rád. Povedal, že je to nepríčetné dievča, ktoré pomaly umieralo vo vlastnej duši. Dostalo sa sem, ako duch, ktorého niekto zabil. Neskôr sa zistilo, že sa zabila sama. Nikto nevedel, prečo sa zabila, ale zistilo sa i to. Ten hore ju odvrhol, zničil jej krídla, pretože sa zúfalo snažila oslobodiť...“ hlas sa teraz ozýval z inej strany a Aashlee sa obzerala okolo seba, aby našla pôvodcu toho zvuku. „A Ariel pomaly blúdila labyrintom a hľadala osobu, ktorá umrela potom, čo zomrela ona, po jednom jedinom týždni.“ Aashlee sa rozšírili zreničky „Stala sa potom mojou ženou. Ale ja som jej raz jasne povedal, že ju nemilujem. A...“ hlas stíchol. „Zabil som jej dušu!“ odrazu sa pred ňou z čista jasna vynoril Dirck, ktorý mal na tvári divný výraz „Možno mi neveríš.“ Ľahostajne mykol plecami a Aashlee sa so zatajeným dychom postavila na nohy, oprela sa o strom, nemala kam ujsť.
„Prečo ja?“ spýtala sa po chvíľke ticha.
„Pretože ty.“ Odpovedal jej Dirck jednoducho. „Prijímaš? Staneš sa mojou ženou, ja ťa nechám žiť v bohatstve, budeš mojou... barónkou...“ do očí sa mu nasúkal šialený výraz, natiahol ruku, pozrel sa Aashlee do očí a pohladil ju po líci. Potom chytil pramienok jej vlasov do rúk a omotal si ho okolo prstu, podišiel o dva kroky bližšie. Nechal ju, nech sa viac pritisne ku stromu a pozrel sa jej do očí. Bol tak blízko, že Aashlee mu len spočítala pehy na tvári, koľko mihalníc má a pri tom cítila jeho dych na svojej tvári.
„Mám na výber?“ spýtala sa Aashlee so strachom a iróniou, ktorú nevediac ako vypľula zo svojho vnútra.
„Vydať sa za mňa alebo umrieť.“ Znova sa Dirck zatváril ľahostajne a pritiahol si jej tvár vďaka prameňu omotanému okolo prstu bližšie k sebe a surovo jej vtisol bozk na pery... Aashlee sa nemala kam odtiahnuť, za ňou bol strom a do boku sa jej to neoplatilo, pritiahol by sa k nej. S chutným výrazom mu bozk ako – tak opätovala. Keď sa od nej Dirck odtiahol, pozrel sa jej do očí a zašepkal. „Ideme sa obaja pripraviť na svadbu. Máš pripravené šaty na svadbu, nechcem počuť ani slovo.“ Zašepkal. Vtisol jej ďalší bozk, chytil ju za zápästie a začal ju ťahať von z lesíka smerom k hradu.
„Bude svadba. Ty a ja, za dve hodiny... Ale áno. Je pozvaný aj tvoj milovaný Bob a Pán pekiel.“ Tie slová jej od začiatku, ako to povedal, behali mysľou a tak s menšími problémami sledovala dianie okolo seba. Bola v šoku. Jej pohľad bol sklenený, plný nenávisti a bolesti, nevedela to zahnať. A teraz... Kráčala v ústrety istej záhuby. Nebude s Bobom. Bude s ním... Prečo to nakoniec tak dopadlo? Urobila niekomu niečo? Prečo sa nepohla vtedy z miesta, keď sa to stalo...? Tieto otázky ju začali iba teraz trápiť.
„Dirck?“ spýtala sa potichu a keď sa Dirck otočil a Aashlee...
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kosmiklove
16. 11.novembra 2008 16:42
Ja ta asi kopem zas si to tak ukoncila ze trapis moju zvedavost
2
moja z tyx tvojix koncov mi raz asi svihne co od neho tak asi moze xciet.....??nebudem spat
@kosmiklove mali by sme si na to asi zvyknut
@kosmiklove mali by sme si na to asi zvyknut
3
este tyzden a uz bude mesiac co cakam na pokracovanie...POHYB!
Napíš svoj komentár