„Súhlasím. Ale pod podmienkou, že mi vysvetlíte, o čo tu každému ide. Nechápem váš systém... Vina, nevina, trest, predaj... Čo to všetko má znamenať?“ spýtala sa Aashlee a znechutene potiahla nosom.
„V hrade ti to poviem.“ Povedal jej neurčitým tónom a pobral sa smerom k hradu, Aashlee za ním.. Cítila sa, akoby práve zranila sama seba vo svete, kde žila. Naozaj žila...
Vošli do hradu, chvíľku bolo ticho, nikto z tých, ktorí boli prítomní pri jej príchode, nič nepovedal. Dokonca ani Dirck. Chvíľku pozeral na ženy a mužov, ktorí stáli okolo neho a pred ním a potom s ohromným povzdychom vyštekol.
„Vy.“ Ukázal na dve ženy „Pripravte svadobne šaty. A vy“ ukázal na jedného z mužov „Si pripravte veci na skrášlenie mojej novej nevesty.“ Potom sa rozhliadal okolo seba, ale neprišiel už viac na nič, čo by mohol rozkázať ľuďom, teda skôr mŕtvym ľuďom, ktorí tam stáli. Napokon vykročil k niektorým z dvier, otvoril ich a odhalil kuchynku „Pripravte svadobnú večeru a všetko, čo je potrebné na svadbu!“ vyštekol po nich a všetci sa dali do práce.
„Tu sa aj je?“ prebehlo Aashlee hlavou a zazerala na ľudí, ktorí sa pohli všade, kam to on rozkázal. Odrazu ju ktosi ťahal smerom hore schodmi. „Hej, hej!“ zvreskla a vytrhla sa zo zovretia muža, ktorému rozkázali skrášlenie. „Ja od neho ešte niečo chcem!“ povedala rýchlo a pozrela na Dircka, ktorý sa zamračil.
„Až potom, chcem, aby si teraz s ním išla, obrad začína asi za štyri hodiny, dovtedy bude fúra času, aby som ti to vysvetlil.“ Mávol ľahkomyseľne rukou a poslal ju tým kade – ľahšie. Aashlee sa nechcela dať len tak odbiť, ale nedalo sa, už bola vytiahnutá hore na schody do jedného... Akoby salóna, ktorý sa tam nachádzal a bola usadená na stoličke. Prehodili cez ňu nejaký plášť a zakryli zrkadlo.
„Nemáte šťastie.“ Prehovoril hlbokým hlasom muž, ktorý jej začal upravovať vlasy a trochu jej ich skracovať. „Ten muž je zlý, nenásytný, zabije vás, ako to urobil s Ariel.“ Povedal potichu a cvakol nožnicami do jej vlasov, na zem dopadol kúsok pramienka. A za ním ďalších niekoľko. Kým sa Aashlee spamätala, mala na zemi dosť veľa vlasov, aby pochopila, že so strihaním koncov skončil.
„Ako to myslíte?“ spýtala sa potichu a pozerala na zakryté zrkadlo.
„Aj pri vás je nadšený. Každého hádže do práce. Je len rád, keď niekomu preberie jeho ženu. Dievča, ako ste vy, slečna, si nezaslúži tohto muža. Ani vo svete živých, ani mŕtvych. A nevysvetlí vám nič, preto som vás ťahal hore...“ Povedal to dosť ľútostným hlasom, preto ju to o čosi viac zarazilo. Zamyslene čakala, či jej na um prejdú nejaké myšlienky, ktoré by v spleti ostatných myšlienok mohla aj povedať, ale nič neprichádzalo... Muž si teraz dával niečo na ruky a nakoniec jej to nanášal na vlasy, ktoré jej upravil a potom urobil nejaký účes. Napokon sa vrhol na maľovanie tváre, čo Aashlee nechcela dovoliť, ale nemala na výber. Teraz jej nanášal ľahko šedú farbu na oči, zmiešanú s jemnou hnedou, ktorú dával len do kútikov smerom von k tvári, nie k nosu.
„Nevysvetlí to?“ spýtala sa potichu a zamračila sa.
„Slečna, nemračte sa, pôjde to ťažšie...“ Aashlee cítila, že jej čosi robí jemne s obočím, tak sa prestala mračiť „Ďakujem. Nie, nevysvetlí vám nič, aj Ariel chcela, aby jej čosi vysvetlil spojené s našim systémom, ale nepovedal jej nič, len si ju vzal za ženu a potom chvíľku rozmýšľal nad tým, že si ju nechá ako paniu domu, ale pred stovkou rokov zmizla a našiel sa už po nej iba list, ktorý písal určite on. Zabil ju, bez mihnutia okom. Jej duša sa stratila. A nemala už viac prečo sa vrátiť na zem...“ zakončil svoju reč a Aashlee zistila, že toto je koniec jeho rozhovoru s ňou. A potom jej doplo, čo za zmiju je ten chlap... Nechala muža dorobiť jej celú tvár. Vtedy stiahol zo zrkadla plachtu a usmial sa na ňu.
„Krása.“ povedala potichu a chcela ísť preč, za Dirckom, potom si však po ňu prišli ženy, kvôli svadobným šatám. Prešla hodina, čo odišla do salónika s tým mužom... A teraz sa ponáhľa do druhej miestnosti, kde si má šaty skúsiť... Dala si ich na seba a s pochmúrnou tvárou zistila, že pätnásť ročné, mŕtve dievča sa ide vydávať... Pokrútila hlavou.
„Slečna, ste v poriadku?“ spýtala sa žena, ktorá jej robila šaty nejakým zvláštnym prístrojom a skracovala ich a dorábala priamo na nej. Ale teraz nerobila, iba na ňu hľadela.
„Áno, som, dúfam...“ povzdychla si.
„Môžete si ich dať dolu, tuto to musím zúžiť, potrvá to dlho.“ Povedala jej žena a Aashlee si šaty dala dolu. Tá druhá dobehla so závojom, ktorý jej nasadila na perfektný účes a aj s tým sa začala hrať priamo na jej hlave. Závoj siahal asi po kolená, ale neprekážalo jej to. Dala jej dolu závoj a povedala jej, aby sa za dve hodiny dostavila. Tak sa vybrala smerom preč odtiaľto. Niekam, kde by stretla Dircka a spýtala sa ho, čo to má znamenať. Zatúlala sa na dolné chodby, nahliadla do kuchyne, odkiaľ ju hneď vyhnali, ale videla, že dokončujú tortu. Sadla si na schody a hľadela pred seba. Dircka nikde nenašla. Až kým nezačula známy hlas a ešte známejší, no milovanejší hlas, z jednej miestnosti... Podišla k dverám, ktoré boli odchýlené, stala si tak, aby mohla počúvať...
„Nie, pán Dirck, ja chcem, aby sa Aashlee vrátila späť.“
„Ach, chcete ju iba pre seba, však Bob? Nie, ďakujem, že ste mi umožnil, aby som si ju vzal za ženu. Protestovala by ďalej, nebyť slov, ktoré ste jej povedal. Som vám zaviazaný.“ Videla tieň, ako sa niekto uklonil a počula Bobov zlostný dych.
„Nie, Dirck! Ja som to neumožnil, musela vedieť, aké sú pravidlá, pretože ich neovláda....“ nedokončil svoju vetu.
„Pán Bob, ak chcete ďalej hovoriť nezmysly, prosím. Ale ja nemám čas pripravujem sa na svadbu s vašou milovanou, pozval som vás sem, aby som videl, akú na obrade budete mať nádhernú pozíciu, priamo pred ňou. Chcem vidieť vašu tvár, keď mi povie áno. Bude ako Ariel, ale ju si nechám dlhšie!“ zasipel a zasmial sa, prekročil pár krokov, ale niečo ho zastavilo. Aashlee zatajila dych, počula buchnutie.
„Ak vás toto neponaučí, pán Dirck, ja odchádzam a na žiadnej svadbe nebudem!“ vyštekol po ňom Bob.
„Ale vy musíte, inak sa vám niečo stane, podpísali ste to, nie?“ smiešne zatiahol Dirck a Aashlee pri dverách počula šúchanie, pravdepodobne tváre.
„To je... pravda.“ Povedal bezmocne Bob.
„Ale, ale, mladý pán démon nám dal za pravdu...“ povedal potichu Dirck „Choďte, zatiaľ sa postarám o svoju nevestu..“ Ako to Aashlee počula, rýchlo sa zvrtla ku schodom a vybehla po nich. Vbehla do izby, kde ženy dorobili šaty.
„Koľko ostáva do svadby?“ vychrlila a pozerala pri tom na ženy.
„Pol hodina...“ zašepkali potichu a potom sa smutne usmiali na Aashlee, navliekli ju do šiat a vzali smerom dolu, kde čakal Dirck a za ním sa smutne pozeral na Aashlee aj Bob.
„Si nádherná.“ Povedal nadšený Dirck a chcel ju vziať za ruku, preto ju natiahol, ale Aashlee sa mu na ňu znechutene pozrela a napokon sa odtiahla od Dircka celá. Prešli chodbou, ostali dvaja, ostatní pomaly kráčali za nimi a vonku sa k nim pridal aj Pán pekiel. Nevyzeral nadšene.
„Ste obyčajný sviniar.“ Poznamenala Aashlee potichu a chladným tónom, pozerajúc len pred seba.
„Prečo si to myslíš?“ spýtal sa Dirck, ktorý hral prekvapeného.
„Pretože to viem, ty idiot!“ zahrmela, až to bolo počuť i vzadu. Dirck sa usmial a chytil ju za ruku, aj keď to nechcela. Stisol jej ju, až ju to zabolelo, aj keď to nechápala.
„Tak počúvaj, ty mrcha malá. Nebudem sa ti tu hrať na nič, jednoducho si ma vezmeš, či chceš alebo nie!“ zavrčal na ňu s úlisným úsmevom.
„To si vyhoď z hlavy, ja nie som ako Ariel, zabi ma teraz. Alebo mi daj navždy pokoj..“ zašepkala naspäť Dirckovi a ten radšej ostal ticho...
Došla k oltáru. Dirck na ňu nepriateľsky hľadel, sprievodná hudba ustala a všetci prítomní si sadli. V rukách niesla kyticu, z bielych ľalií zo záhrady... Postavila sa mu po boku, ale trochu sa odsunula, urobila si od neho odstup. Kyticu aj s rukami nechala klesnúť k lonu a pozerala na chlapíka, ktorý ich mal oddať. V prednom rade... Ako vtedy povedal Dirck, sedeli Pán pekiel a Bob. Ten sa chúlil na stoličke ako kôpka nešťastia. Aashlee sa nahrnuli slzy do očí a pozrela sa na muža.
„Som rád, že...“
„Toto vynechajte.“ Skočil mu do úsmevu Dirck.
„Áno, lord...“ zašepkal. „Lord Dirck, beriete si tu prítomnú Aashlee za svoju manželku, budete ju ctiť....“ znova ho zaskočili slová Dircka.
„Áno, budem.“
„Slečna Aashlee, beriete si...“
„Nie!“ vykríkla Aashlee a hodila kyticu smerom k Dirckovi, ktorý ju chytil a pozrel sa na ňu.
„Samozrejme, že si ma berie...“ povedal rozhodným hlasom.
„Nie, chrapúňa, ako si ty, by som si nevzala ani v mojom predošlom živote, keď som NAOZAJ žila! Radšej si vezmem Boba, ako teba, nenávidím ťa, zabiješ ma tak isto, ako Ariel, aj keď môžem žiť večne, však?“ spýtala sa naštvane Aashlee a chytila si šaty, chcela ujsť, ale niečo ju zastavilo....
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
susanne101
13. 12.decembra 2008 19:05
ak mam byt uprimna...nepochopila som to... ...ale paci sa mi to.
Napíš svoj komentár