Rýchle zbehnutie všetkých vecí okolo seba Aashlee nepociťovala. Všade videla umierajúceho Dircka, ktorého zabila sama. V duchu sa modlikala, aby ju nechal napokoji, ale všetky tváre vyzerali tak isto... Tak isto, ako on! V ruke držala dýku, rýchlo sa obracala a už ňou chcela útočiť na ďalšieho Dircka, keď jej ruku niekto vykrútil a tá riadne pukla. S hrôzou v očiach sa dívala pred seba a rozmýšľala, čo sa vlastne deje, kde to vlastne je, prečo je tu? A prečo má na sebe svadobné šaty! Z hrdla sa jej vydral neprimeraný výkrik a snažila sa ujsť, ale zovretie nepovolilo. A dýka z nej stále nepadla. Ako v kŕči ju držala v dlani a čakala, čo sa ďalej stane, no tváre vyzerali stále tak isto. Ako z diaľky k nej doliehal akýsi hlas, ktorý ju oslovoval, chlácholil, ale nepočula tie slabiky ani slová, všetko jej pomaly zanikalo v mysli a v očiach sa jej hromadili štipľavé slzy.
, , Aashlee! " Tentoraz skríkol iný, hrubý a drsný hlas, ktorý zaznieval pokojne, ale predsa vo väčšej a vyššej intenzite, ako by mal. Ten krik sa jej predral až do mozgu, kde ju to riadne zabolelo a vtedy povolila zovretie na dýke. A osoby pred ňou a pri nej mali opäť svoje tváre. Zovretie jej vykrútenej ruky povolilo a ona klesla na kolená.
, , Si v poriadku? " Spýtal sa tentoraz iný hlas, ale Aashlee sa pred seba dívala ako v tranze. Jednu ruku mala navlečenú do bielej rukavičky, druhú si pritískala na tvár. Premýšľala nad tým, čo vlastne urobila. Čo do pekla urobila? ! Ktosi ju jemne chytil za rameno, ale v strachu sa mykla a zbledla ešte viac.
, , Nechajte ma..." zapišťala ako ubolené šteniatko a stiahla sa do klbka na zemi. Pozrela sa za seba, ale odtiahla zrak. Posledné zvyšky... Posledné zvyšky Dircka vyprchali do ovzdušia a jeho duša už neexistovala ani v ríši živých, ani v ríši mŕtvych.
, , Vezmi ju, odíďte odtiaľto, a hlavne ju upokoj." Povedal dáky hlas, ktorý počula ako z diaľky a čakala, čo sa bude diať - niekto ju jemne chytil za boľavé zápästie a podopierajúc si ju, vyhodil si ju na plece s pomocou niekoho iného. Stále ako v tranze sa nechala viesť ďalej, až keď ju napadol šialený nápad. Pozrela sa za seba - dýka bola pri nohách otočeného Pána pekiel.. Čo ak by...? Áno! Rozhodne sa pustila toho, kto ju niesol, neskôr zistila, že je to Bob - Bob... Prečo on? Akosi ju ten nápad pomaly prechádzal, ale nakoniec zatla zuby a otočila sa na päte.
, , Kam..." Bob nedokončil, Aashlee sa rozbehla priamo ku dýke. , , Aashlee! ! " Skríkol za ňou, ale ona ho nevnímala. Rútila sa dopredu, kým dýku neschmatla zo zeme. A Bob bol o okamih pri nej, Pán pekiel sa len díval, akoby sa stalo niečo mimoriadne a Aashlee sa dívala na dýku, ktorú držala v oboch rukách... , , Aashlee, čo do pekla robíš? " Spýtal sa nechápavý Bob.
, , Je lepšie... Je lepšie umrieť a byť v pekle... Alebo sa rozmnožiť po ovzduší? " Spýtala sa, stále sa dívajúc na dýku a striedavo si prezerala so sklonenou hlavou všetky nohy, ktoré sa približujú. Sama sa vzďaľovala. Ku schodíkom...
, , Aashlee, nič z toho nie je dobré! " Ozval sa Pán pekiel a Aashlee pokrútila hlavou.
, , Nie, nie, nie...." Povedala so šialeným výrazom samovraha, s mdlobami v očiach a zarmútenosťou celej duše.
, , Aashlee, nerob to..." Bob... to sa ozval Bob? Áno, to bol on.
, , Prečo? Prečo by nemala? ! " Ozval sa ďalší hlas, ktorý sa do toho zamiešal. Prekvapene zdvihla zrak a obzrela sa, ako aj Pán pekiel a Bob pozerali pred seba, teda za ňu. , , Tak? prečo by nemala? vie mi niekto odpovedať? " Spýtal sa chlapík, ktorému divne odstávali špicaté uši. Aashlee na neho vytreštila zrak a čakala, kto sa ozve.
, , Lebo..." Bob nemal slov.
, , Lebo? " Spýtal sa ten chlapík.
, , Andrew, to by stačilo." Ozval sa Pán pekiel dívajúc sa na neho.
, , Nie, pane, nestačilo." Povedal jednoducho a pozrel si všetkých, ktorí nestihli ujsť. , , Čo vy? Aký názor máte vy? " Skríkol po nich a oni sa na seba pozerali, akoby neexistovala žiadna otázka. Všetci boli zmätení.
, , Pretože tu je niekto, koho milujem." Ozvala sa napodiv po minútach ticha sama Aashlee. Konečne sa jej rozvidnelo... A pozrela sa na Boba. V očiach jej narastala najväčšia úcta, akú kedy poznala, dívala sa na neho a premýšľala nad tým, čo mu povie. Ako mu to povie. Čo urobí... Ale opäť jej čosi skočilo do úsmevu... Dýka jej z ruky nárazom vypadla.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár