„Vy to nechápete...“ zašepkala hlasom Joanne a pozerala sa pri tom rovno na Evu.
„Zrazu mi aj vykáš... Stratila si pamäť? Povedz mi...“ chvíľku na ňu hľadela, akoby hľadala nejakú otázku a potom vychrlila „Povedz mi, ako si sa sem dostala a prečo!“ spýtala sa jej a pozerala sa uprene na Joanne.
„Ja neviem... Rodičia ma nenávideli?“ spýtala sa Aashlee a teraz si pripadala úplne divne – hovorila o svojom živote, na ktorého pravdu prišla len pred nedávnom... V tele iného dievčaťa, nevie jeho minulosť, zistila hneď v ten deň jeho meno i vek, videla sa v zrkadle na chodbe, keď šla za Evou a stále nevie, ako sa sem dostala.
„NIE!“ zvreskla Eva a postavila sa, keďže sedela prísne za stolom vo svojej kancelárii. „Tvoju rodičia ťa milovali, ale ich lietadlo havarovalo, keď sa snažili dostať sa k tebe do nemocnice. Nevyrastala si v tomto meste, v Londýne, ale v meste nazvanom New York, chápeš? Čo to s tebou je?“ spýtala sa tentoraz zúfalá Eva a pozerala sa na dievča, ktorého havranie vlasy jej padali do tváre. Stála bokom k nej, ruky mala pri tele a tvár stiahnutú k zemi. „Joanne...“ v jej hlase zaznela neha, akú ešte Aashlee nepoznala. Počula ju len raz, i to po smrti...
„Nepochopili by ste to...“ zašepkala a pozrela sa v ústrety ženy, ktorá asi pre toto dievča veľa znamenala.
„Ešte včera si sa topila v teplotách a vo vlastných slzách, bola si celá ubolená, bola si v depresii. Chcela si sa zabiť. A dnes sa správaš ku všetkému tak ľahostajne?“ spýtala sa jej Eva a úplne zdesená ostala stáť, takmer spadla na zem.
„Nesmiem vám nič povedať... Ale ja vlastne ja nie som...“ v tom momente, ako to povedala, sa jej rozbúšilo srdce, až ju to zabolelo. Do očí sa jej začali drať slzy a pozrela sa na zem miesto Evy. Chcela sa zabiť... Kvôli tým babám? Preblesklo jej hlavou a pozrela sa na dvere, akoby chcela ujsť. „Kvôli čomu sa... Som sa chcela zabiť?“ spýtala sa pre objasnenie a pozrela sa zo zeme na Evu a potom naopak, pri čom čakala na odpoveď, ktorú už pár sekúnd pozná sama.
„Kvôli nim...“ Eva rozhodila naprázdno rukami, akoby chcela chniapnuť do rúk nejakú muchu. „Kvôli Adriane, kvôli Ivane a kvôli Anne...“
Chvíľku Aashlee stála na jednom mieste a premýšľala, ako sa mohla dostať na takéto miesto. Má niekomu pomôcť, ale ani sama nevie, komu! Chcela by sa čo najskôr dozvedieť, prečo ju sem poslali bez minulosti, bez mena... Bez toho, aby vedela, čo je sama zač... A kto to je, aká osobnosť, aká povaha... Aashlee dlho nebola vo svete živých, v ľudskom svete, ktorý si pamätala. Áno, zomrela tu! Aj v tomto meste, pri blízkej ulici... Ale nechápala, ako mohla prijať takúto úlohu... Tvárila sa tak ľahostajne... Chce sa vrátiť do pekla. Chce byť tam. Aj tak túto skúšku nezloží.
„Joanne...“
„Nie som Joanne“ zašepkala Aashlee a otočila sa na päte a energickým, ladným krokom vykročila po miestnosti k dverám „Nie som Joanne“ zopakovala potichu a zastala s rukou na kľučke dvier, keď ju Eva zastavila.
„Tak kto si? Nespoznávam ťa a myslím si, že naozaj nie si Joanne, akú ja poznám. Myslím si, že si sa pomiatla, že potrebuješ niekoho, kto by ti poradil. Asi si stratila pamäť, áno, hysterická strata pamäti nie je zlé odôvodnenie...“
„Nemám amnéziu!“ prerušila ju „Nestratila som pamäť! Jednoducho nie som to dievča, v ktorého tele som!“ Povedala prudko Aashlee a tak isto prudko sa aj obrátila na tú ženu, ktorú akože pozná. „NIE SOM JOANNE!!!!“ skríkla ešte raz a v tom momente chytila kľučku, pootvorila dvere, utrela si slzy chrbtom ruky a nahnevane dvere odchýlila dokorán.
„Mala som neter, o ktorej som nevedela...“ zašepkala z nenazdajky Eva, keď sa pozerala za odchádzajúcou Aashlee a pozerala sa na jej chrbát. To Aashlee zaujalo a obrátila sa na Evu v dverách. „Zrazilo ju auto, na mieste bola mŕtva.“ Šepkala, akoby sa práve pomiatla ona „Moja sestra, Matilda, ju nikdy nemala rada. Nikdy mi o nej nepovedala a vyše pätnásť rokov som ju ani Aashlee nevidela. A nevedela som o nej. Ale až teraz sa mi ozval Matildin manžel, s plačom oznamoval, že ho manželka opustila. Že sa chce zabiť, že už nemá prečo žiť. Jeho srdce je na kusy, keď zistil, že matka jeho jedinej dcéry ho nadobro opustila a jeho dcéra zahynula pri nehode, kde ju zabilo auto, keď sa vodič sústredil iba na svoju milenku...“ Eva sa prudko nadýchla a skončila na stoličke „Mala som neter, ani som o nej nevedela... A moja sestra je blázon...“ Aashlee si všimla, že žena na stoličke roní krokodílie slzy a opiera sa akoby bola opitá. Nechápala – mala pomôcť tej žene, alebo odísť?
Jej úvahy prerušila Eva.
„Joanne... Alebo vlastne, neviem kto si... Dávaj si na Adrianu, Annu a Ivanu pozor. Dokážu ťa zruinovať na úplný koniec...“ zašepkala a Aashlee teraz stála pri zárubni dverí. Bolo jej vidieť len polovicu tváre, no i na tej bola nesmierna bolesť, strach a chlad.
„Nemám čo stratiť.“ Zašepkala a odišla z chodby dojesť svoje raňajky.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
jillqa
22. 8.augusta 2008 23:03
skveleee no nech je už pokračovanie tešim sa
Napíš svoj komentár