Aashlee – 9.časť – Bobov príbeh

Bob si sadol vedľa nej na schody a zaťal na sekundu dlane v päste. Nepozeral sa na Aashlee, zaujala ho akosi zem. Ale bez námietok začal dávať najavo svoj príbeh Aashlee.
„Môj príbeh? Tak teda začnem od úplného začiatku...“ odkašľal si, akoby pre efekt. A smutne sa pousmial. „Narodil som sa v Londýne, teda tu, v tomto meste. Narodil som sa v bohatej rodine, ale mal som tú smolu, že som nikdy nebol mamin maznáčik. Bola vždy len ona a jej práca. Otec cestoval, kvôli ponukám obchodu, a toho som tiež sotva vídal. Bol som vychovávaný náhradnou matkou, slúžkou, ktorá ma ochraňovala od začiatku, ako videla, že som zanedbaný. Videla, že si ma matka vystavuje pred všetkými jej fanúšikmi a kolegami. Tak si ma vzala na starosť ona. Moje najväčšie šťastie bola ona. Ale raz sa stalo, presne v ten deň, keď som sa ocitol v pekle, že si ma matka vzala k sebe a chcela sa chvíľu o mňa starať. Mal som pätnásť, puberta so mnou plieskala o steny a nenávidel som ju za všetko, čo mi urobila...“ vysypal zo seba Bob a chvíľku váhal, ako bude pokračovať. Povzdychol si, pretrel si oči a rukou si vošiel do čiernych vlasov „Zanedbané dieťa sa stane v prostredí, kde sú jeho rodičia, totálnym rebelom. Keď som s ňou bol na jej celoživotných nákupoch...“ Zastal.. tieto slová povedal s úplným odporom, no potom pokračoval. „Zastali sme na vlakovej stanici. Zapáčili sa mi koľajnice, chcel som niečo skúsiť. Matka si to nevšimla. A ja som si príchodzí vlak všimol neskoro. Vyštveral som sa na chodník, no žltá čiara bola pred mojimi topánkami. Vlak ma stiahol na koľajnice a chvíľku ma vláčil. Potom som zaspal.. Večným spánkom.“ Povedal potichu Bob a dal si obe dlane na tvár. „Ocitol som sa v pekle. Bol tam iba Pán pekiel a nenávidel tú robotu, keď im musel všetkým hovoriť, ako sa tu ocitli. Ja som sa tam ocitol tak ako ty. Náhodou. Mal som ísť hore a vtedy mi napadlo, že je to hlúposť robiť všetky skúšky. Náhodou zabiješ svojho ducha a potom čo? Zmizneš úplne. Už sa budú po nebi preháňať len tvoje atómy.“ Po prvý raz za ten čas, čo spolu sedeli, sa zasmial. A pozrel sa na Aashlee . „Nechcel som tú skúšku robiť, hneď som sa navrhol, že budem jeho pravá ruka. Ale nechcem vyzerať ako pätnásť ročný chalan, ktorý práve umrel. A tak mi dal toto telo...“ prerušil ho výkrik zo sirotinca, keď sa náhle dvere rozleteli a odtiaľ vyletela Adriana „Čo je to zač?“ spýtal sa potichu Bob.
„Jedna fiflena.“ Odpovedala zachrípnuto Aashlee.
„Ja tu neostanem. Nepôjdem s vami nikam! Ona za všetko môže!“ roztraseným prstom ukázala na Aashlee vedľa Boba a pri tom si oboch premeriavala povrchným pohľadom.
„Tak a dosť.“ Ozval sa Bob a postavil sa. Hodil klobúk na zem a priblížil sa k Adriane.
„Bob, prestaň, nechaj to...“ Chytila ho za rukách Aashlee, ktorá sa tiež postavila a pozrela na Adrianu. „Ja to vyriešim...“ zašepkala, pohladila ho po ruke a usmiala sa na neho. On len prikývol a ustúpil.
„Máš voľnú ruku...“ zašepkal jej a odsunul sa ešte viac kamsi do tieňa. Aashlee sa pousmiala a prikročila k Adriane, do ktorej chtiac-nechtiac brutálne štuchla.
„A teraz pozorne počúvaj, jasné?“ spýtala sa Aashlee nečakajúc na odpoveď a chladne sa usmiala. „Mám tri problémy, ktoré mám iba s tebou...“ Ukázala zovretú päsť a vystrčila palec. „Si idiotka, ktorá sa mi len pletie do života a chce mi z neho urobiť peklo. Je mi jedno, čo zamýšľaš, môj život je už bez tvojho blábolenia peklo sám o sebe.“ Uškrnula sa a vystrela ruku pred jej oči. Vytiahla teraz ukazovák. „Si chudera. Myslíš si, že si vyliečiš svoje komplexy zo života na mne, doteraz sa ti to darilo, ale ja som už iná.“ Odrazu pred ňu vystrčila do tretice prostredník. „Nenávidím namyslené kačky, ktoré skáču do iných. Ak si myslíš, že si niečo viac, si na omyle. Umreli ti rodičia? Nechceli ťa? Nemala si ich? Umreli predávkovaním? Je mi to jedno. Si tak isto sirota, ako my všetci. Si na našej úrovni tak.. DRŽ zobák!“ zvreskla po nej odrazu Aashlee a Adriana sa nazúrene zahnala rukou, na ktorej mala ostrý prsteň. Jej dlaň aj s prsteňom dopadli na tvár Aashlee. A keď Adriana sťahovala ruku z jej líca, spôsobila jej menšiu trhlinku pár centimetrov pod okom.
„To si prehnala!“ vrčala a takmer bez dychu hovorila Adriana.
„Aj ty!“ povedala nahnevane Aashlee a cítila, ako jej po tvári steká krv. Tentoraz sa neubránila. Miesto facky, čo mala v pláne, zovrela dlaň a z celej sily vrazila dievčaťu do spánku... To od šoku a otrasenia dopadlo na trávu v bezvedomí. „Au, au, au...“ šepkala Aashlee a pri tom mávala rukou, ktorú si kde-tu držala druhou rukou alebo fúkala... Bob k nej prikročil a pozrel na ňu.
„Dobrá práca.“ Zdvihol svoj klobúk, otočil sa a zmizol v tme, ktorá sa stihla zniesť nad mesto.
„Ďakujem...“ zašepkala za ním Aashlee. Eva sa sklonila k Adriane a pozrela na Aashlee.
„Wow....“ zašepkala v úžase, zdvihla nevládnu Adrianu a zmizla s ňou v sirotinci. Aashlee ostala, pozrela sa za Bobom a potom neskôr za všetkými vošla do sirotinca...

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu