Anjel v temnote

Ticho sa rozlieha v dolinách.
V ušiach zaľahlo nám - až strach.
Krik sa ozýva temnotou,
zarýva sa nám do hĺbky duší. Kto?

Anjel.
Ten výkrik počul.
To ticho privolal,
v tej temnote sa zamotal,
v tom rúšku, čo si noc nasadila,
sa hodila jeho chvíľa,
pod kolesá vlaku.

Rýchlo sa rozľahlo ticho,
v oblakoch nastal šum.
Na koľajniciach stál,
nový anjel.

Hľadel na spúšť,
ktorú vyvolal.
V temnotách začul svoj hlas,
ktorý o pomoc volal.
Jemný krik sa rozľahol v jeho hlbinách,
takto každý príbeh druhého života začína.

Smrťou nastala posledná chvíľa,
kým si uctíme mŕtveho anjela,
prosíme o chvíľku ticha.
Je to ako nevesta bez ženícha,
keď narieka nad svojim osudom,
keď ju diabol niečím posadol
a ona sa nestačila poďakovať,
keď zrazu prešiel jej muža vlak.

Anjel v temnotách zopína ruky v päste,
nič mu nebude stáť pred pomstou v ceste.
Ničoho sa nezľakne, ako sám vravel.
Nič ho neomrzí, kým bude anjel.

V bielych pierkach utkané zo siete pavúčej,
uchováva si svoje dotyky a hrejivé objatie náruče,
ticho si spieva v temnote
a prosí o odpustenie...

Sklamal sa v živote,
teraz sedí na konci priepasti.
Čaká kým ho niekto prepustí,
z náruče prianí a láskavých želaní...

Anjelom bol, na to nezabudne.
Neostane sám, s ostatnými pobudne.
Anjelom v priepasti sa stal,
nik to nečakal.

V oblakoch ho držia,
za ruky ho ťahajú.
Pýtajú sa ho na jeho najhoršiu chvíľu.
On odpovedá na otázku divnú,
že si nepamätá tú chvíľu.
Že by najradšej znova žil
a sám sebe neodpustil.

Bál sa, ako sa to povie pekne.
Bál sa, ako sa to dozvie ona.
Bál sa, ako sa znova pozrie do očí osudu.
Bál sa, ako znova začuje svoj hlas zospodu...

Anjelom v temnote sa stal,
nik ho na boj nevyzval.
Ostal sám a sám sa čudoval,
ako niekto taký rád jestvoval...

Anjelom temnoty ostane navždy.
V rukách má krvavé kvapky.
A v hlave jedinú vetu.
Som anjelom temnoty do úsvitu....

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu