Čo zanechá láska za sebou?

Ľad sa pomaly roztápa
a tvoja duša po tme tápa.
Keď sa obzeráš, nevidíš takmer nič.
Len počuješ práskať nepekne bič.

Začuješ pišťanie nešťastnej lásky,
ktorá ti visí okolo krku z retiazky.
Okolo uší ti sviští vzduch,
pred tebou sa zjavuje tvojho najdrahšieho duch.

Skladáš rýmy svojho srdca,
bojíš sa utiecť – on je sudca.
Láska si ťa pripútava k telu,
všetko ostatné je pre teba tabu...

Zamrzol aj posledný úsmev,
začula si posledný spev.
Zimomriavky si našli svoj cieľ,
len amor, ty dobre mier.

Zasiahni to správne srdce,
ktoré lásku čaká a aj ju chce.
Nie, nezažeň ju zase do kúta,
nič iné už v srdci nevyhúta...

Reťaze rinčia,
duše sa ničia.
Keď sa úsmev stratil v diaľ,
zanechal za sebou len smútok a žiaľ.

Zanechal za sebou len slzy a bolesť,
posnaž sa to nejako podliezť.
Nedaj sa pripútať,
skús ujsť do kúta...

Tam premýšľaj, prestaň sa báť.
A už nebudeš potrebovať kabát.
Lebo chlad si nájde cestu kamkoľvek sa pohne.
Ale tvoja tvár aj tak každú sekundu zvlhne...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu