Vstávam o pol dvanástej, ako inak. Sadnem k telke, Pozerám Joanne z Arkádie a potom si sadnem k počítaču. Chatujem s kamoškou, či so mnou nejde do Lidla, išla. Okeej, bolo pol jednej. Okolo trištvrte - konečne oblečená aumytá - bežím dole a o vchod ďalej za kamoškou, či žije, alebo čo. Pravdaže, na pecky počúvala Michaela Jacksona a nepočula ani to, že klopem. Faajn, super. Zaklopala som tentoraz viac aby to počula a potom dobehla s výhukom na tvári "Nepočula som, poď dnu" vošla som dnu, chvíľu som čakala, vzala si peniaze a vypadli sme. Prechádzame cez cestu do Lidla. Okej, sme pri lidli, hovorí "A prečo vlastne nejdeme do Billy?" môj úškrn na tvári práve vtedy stál za to "Uvidíš" potom chvíľku rozmýšľala a náš rzhovor bol asi takýto:
"Kto tam je?"
"Uvidíš"
"Je tam Betka?*"
"nie"
"Tak načo tam ideme?"
"Uvidíš, ak tam bude."
"Kto?"
"Uvidíš"
"A koho uvidím?"
"Uvidíš"
to bol koniec aj pre mňa aj pre ňu. Ideme okolo nakuknem dnu a hovorím "Je tam" ona "Kto?" ja úškrn zase ako inak "Gabo" a ona úsmev na tvári ... Vojdeme, prejdeme, vezmeme, ideme ... Okolo neho ako inak. chudák, najprv ma nespoznal (A)... A potom keď som sa mu pozdravila mu asi zasvietila žiarovka, neskôr zase žmurkol.. Ach, ten pocit ... No, nakoniec sme vzali šesť sáčkových polievok a pálili sme ku colám, vzali sme colu a išli to zaplatiť. Jeden milý pán nás pustil pred seba, lebo som hundrala, že tu je veľa ľudí a nákupu ešte viac. Zaplatili sme a kukla som sa naposledy (nebite ma) na neho. Ideme domov. Hodím polievky domov, kamoška ešte skočila k sebe a nakoniec mi zavolala babka.. A tu sa končí môj super deň.ň
Náš telefonát bol takýto:
"Ahoj, Martinka. Mama ti hovorila, že ideme do Talianska? ideme v piatok Vravela ti to?"
"No, hovorila mi niečo v tom zmysle, že ideme do Talianska ale nevedela, kedy. A to tento piatok?"
"No, hej. Tento piatok. A v nedeľu sa vrátime, tak by si bola pripravená."
"Pripravená? ach, no vlastne hej... A načo na tri dni?"
(absolútna ignorácia mojej otázky)"Bola som v cestovke a tam mi povedali, že sú ešte voľné dve miesta do Lignána a tak som to vzala. Takže v piatok pôjdeš do Bratislavy, tam po teba dojdem a pôjdeme do Nitry dobre?"
"No, dobre..."
"Tak dobre, ahoj."
"Čau."
Popri tom mi zvonila od dola kamoška a dedo sa mi vŕtal ešte do rozhovoru, že mám ísť kúpiť ešte chleba alebo rožky. Tak idem dole s peňaženkou v ruke, naštvaná ako nikdy. V rukách cola a smerujem si to dole. Potom vyprsknem ku kamoške, že v piatok sobotu a nedeľu nie som doma. Naštvane som jej zreferovala, že prečo a išli sme do obchodu cez ulicu a tam som kúpila rožky ale naštvane hundrajúc, čo je to jej platné tri dni, keď jeden deň cestujeme. Druhý deň na pláž a tretí deň zase cestujeme. To ma dorazilo. Tak radšej tam ani nechcem ísť, keď len na tri dni... No neporazilo by vás????
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
2
ja nie som potteriatko!! ja som Martina
A nepochopila som tvoju otázku ale veď nehaajme
A nepochopila som tvoju otázku ale veď nehaajme
3
Po tom co si povedala o tej svrbiacej jazve si pre mna Potteriatko
a nevadi, otazke chapat nemusis
a nevadi, otazke chapat nemusis
4
Ale ja nie sooom a jazva ma svrbí áno ale nepáli ako Potterka a NEVIDÍM myšlienky toho grázla Voldyho
Napíš svoj komentár
btw, aj vecer po ceste sa mozes ist okupat