Jednorožec

Cvála...
V hrive mu vietor veje.
On sa len potichu smeje.
Svoju striebornú farbu leje
do nádhernej aleje..

Cvála...
Nič ho nezastaví.
V očiach ma pohľad iskrivý.
A v mysli jediné -
som potomkom Bohyne.

Ten nádherný kôň,
s jedným rohom na hlave.
Ten nádherný tvor,
čo má prišité na sláve.
Ten prekrásny tvor..

Voda tečie,
v ústach máš sucho.
On si cvála jednoducho.
Nemá zábran,
voľný je...

Jednorožec...
Ach, aký nádherný tvor.
Tvorí posledný voj,
pri ktorom sa zastaví...

On je tá zbraň,
čo ušla nám.
On je ten zázrak sveta,
čo sa stráca v tme.
A dychčí...

Dychčí nádherným tónom,
nádhernou hudbou,
nádherným snom,
ktorý je tvojou obľubou,
je tvojím anjelom...

Jednorožec...
Tvor bez zábran,
nech beží do diaľav,
nech sa smeje na každého,
nech urobí šťastným aj mňa samého...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu