keď cítiš, že zo seba nevydáš už ani hlas.
Keď ti srdcom preniká zbraň,
tak vtedy sa proti bolesti bráň.
Keď už sutiny sú na tebe nakopené.
Keď už nevieš požiadať o pomoc a všetko je temné.
Vtedy si nazbieraj svoje sily a pozri sa do diaľky,
či si ešte živý, či cítiš ešte dažďa kvapky...
No keď tvoja duša začína trpieť,
rozkladať sa na kúsky.
Vtedy si predstav, čo by si robil,
nebyť tej obchôdzky.
Tvoja rodina bude smútiť,
tvoje srdce prestáva biť.
Tvoj dych sa spomaľuje
a osud si poslednú čiarku na stenu vo svojom väzení domaľuje.
Tik-tak – tikajú hodiny.
Tvoje snenie práve odbili,
tvoje sny sa práve zmarili,
tvoja smrť – všetci sa zronili...
Hľadáš si cestu do tunela,
keď cezeň prejdeš, prejde dlhá chvíľa.
Zatiaľ čo kvapky sĺz a kvapky dažďa na tvoje telo padajú,
nevieš už povedať, že miluješ ju.
Kvapky neskutočnej bolesti a krvi sa zmiešali,
keď sme sa pri tom tak smiešne nadrali.
Zmarili sme všetky naše plány,
keď umrel nám človek vážený...
Zaštekal ešte posledný pes,
keď tvoje telo upadlo na dno.
Keď sa už nič nedalo povedať,
keď si bol už úplne mimo...
Všetky slová, všetko to nadarmo.
Aj tak si umrel a to celkom zadarmo.
Keď sa ti sutiny posnažili ublížiť,
nemohol si už nič viac urobiť...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
crca
8. 8.augusta 2007 15:10
Tak a už môžeš vydať zbierku básní ,pekné ako vždy...
Napíš svoj komentár