Keď sviečka zhasne, a hudba prestáva hrať. Keď lampa hasne, a pri televízii sa ti nechce spať... Keď sviečka zhasla a keď lampa tiež. Keď tebe zhasla tvoja láska tvoj najmilší verš. Keď si sa ráno zobudil a ušiel si tiež.. V realite niet úniku. Je to len hudba tisícich sŕdc. Tak mi povedz, prosím, alebo skôr odpusť... Nechcela som byť taká... Ale keď sa nedívaš, moje oči sa smejú. A slzy stekajú po tvári- a už mi vlastne pleť krásne nezažiari... Maskara sa mi zmýva z očí, keď mi ktorási časť teba moju dušu nivočí. A keď sa mi nik z vás nedíva do očí a len hovorí o mne nejaké veci... Keď mi kvapli slzy na tvoju tvár, kde už nebol ani ten žiaľ. Na tú uvoľnenú a nádhernú tvár. Na pery, čo mi tak krásne hovorili, ako si ma miloval... Ale teraz môžem len sedieť a hrať sa na hrdinu. Že už len čakám na moju poslednú hodinu a ja sa s tebou znova uvidím... Siaham potichu po mojej tajnej zbrani. No nič mi už v tomto nezabráni. Akurát telefonát, že si živý... Ale nič mi ťa nevráti. Tak len siaham po mojej tajnej zbrani. Snažím sa nebyť na dne a žiť si život všetkými silami... Ale spomienky neklamú... Posledné slzy stiekli mi po tvári. Moja tvár už nikdy nezažiari. Jediný ťah mojou zbraňou, padám do neznáma a chcem sa vidieť iba s tebou... Blog 0 0 0 0 0 Komentuj