Kalamár cinkol o drevo,
atrament sa rozlial s ním.
Brko dopadlo na zem
a krv sa zmiešala s farbou.

Ticho, ktoré preťalo výkrik.
Vietor, ktorý zamrzol v diaľ.
Tma, ktorá sa rozliala svetom.
Šťastie, ktoré uniesli s vetrom.

Pieseň doznieva,
havran odlieta.
Bubny prestávajú
a všetko zmizlo zo sveta.

Kniha sa zatvára,
slová z nej miznú.
Ticho sa stretáva
so šťastnou hviezdou.

Tej úsmev zamrzol,
priniesol smútok.
Nikdy sa nepripravila,
na ticha útok.

Láska sa stratila,
kameň sa hodil.
Posunula sa zase
ručička hodín.

Koniec sa blíži,
hlasy sa strácajú.
Nikdy nepovieš,
ako miluješ ju.

Láska je v tuneli,
prekrásne svieti.
Nikdy ju nenašli,
žiadne Božie deti.

Smrť si berie daň,
no kto má platiť zaň?
V rukách máš osud,
no nikdy nevyložíš si ho sám.

Sane sa zošmykli,
stratil sa ľud.
Nikdy si nemyslel,
že bude na svete taký kľud.

Satan sa blíži,
Boh ustupuje.
No nikdy ho nik
asi nenájde.

Kniha sa zavrela,
ruky ju stisli.
Slzy sa preliali,
znova všetci odišli.

Koniec je pri dverách,
už klope k vám.
Chce sa sem vplížiť,
vykonať svoj plán.

Stratil však rozum,
odchádza v diaľ.
Príde si neskôr,
au revoir.

 Blog
Komentuj
 fotka
pedall  10. 8. 2007 00:36
nádherná báseň ukazuje hrozne veľa pocitov smutná ale predsa nám niečo hovorí na čo si máme dávať pozor je už len na vás či odhalíte jej tajomstvo mne sa veľmi páči
 fotka
rijanqa  10. 8. 2007 00:39
Hm, asi tak. Ty si ju čítal nedokončenú už pred tým, mal si kedy ju dočítať som zvedavá na ostatné komentáre okolo tohoto.. Väčšinou boli kladné, ale teraz uvidíme
Napíš svoj komentár