keď ťa opustí posledný kamarát.
Naučíš sa usmiať sa na seba,
kým nebudeš popletený ako ja.
Naučíš sa pozrieť do minulosti,
možno tam niečo nájdeš, ver mi.
No možno sa naučíš lietať v oblakoch,
kým tvoje srdce blúdi po blokoch.
Prach dopadol na zem,
krv sa rozliala s ním.
Možno si bol medzi tým.
Niekde na zemi.
Možno si sa vznášal,
v nebesách sťa anjel.
Možno si sa pýtal,
čo sa to tam dole deje?
Možno si rozprestrel krídla
a bežal na pomoc.
Možno si sa usmial a díval,
ako si ľudia berú vlastnú moc.
Možno si sa stal anjelom.
Zabil si sa sám.
Možno si ostal na zemi
a možno bol náš pán.
Možno si sa predral krovím
a zabudol si povedať.
Ako si sa našiel sám
alebo ako si našiel priateľa.
Možno si sa ukryl za strom,
keď boje začali.
Možno si sa rozplakal,
keď sa všetci báli.
Možno si vnímal moju bolesť.
Možno si vnímal svoju odvahu.
Možno si vedel, že sa vzdávam dopredu.
Možno si vedel, že jedine teba som milovala.
Možno si sa usmial na mňa z nebies a zvolal,
ako miluješ ma a nikdy nedopustíš, aby si bol sám.
Aby si stratil jediného anjela, ktorý ti za to stál.
Aby sa ti nezavreli dvere môjho srdca a nestratil sa v diaľ...
Možno teraz nariekaš,
možno sa smeješ.
Ale moje srdce,
už nikdy nedostaneš.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár