Hviezda na nebi už skoro nežiari.
Mesiac zhasol a Slnko nevychádza.
Lásku v srdci nahradila bolesť a skaza.
Tvárička smutná na nebo hľadí,
dieťatko malé obklopujú hadi.
V ústach má výkrik zaseknutý,
nič zo sladkých slov mu už nezachutí.
V oboch očkách smútok mu žiari,
jeho útla duša utápa sa v žiali.
Srdce mu tepe, no po chvíľach prestáva,
ticho preťala slabučká žiara.
Uteká za ňou, no potom sa vracia.
Nič mu už nevráti stratené srdcia.
Bojí sa, nemo hľadí do prázdna,
Nik ho nezasvätil do tajomstva raja.
Dážď už prestáva, no chlapček plače ďalej.
Nevinné dieťatko... Okolo neho veľká alej.
Nevie, kam utečie. Nevie, kam sa schová.
Nikto nevie po pravde, ako sa zachová.
Slzy mu tečú po lícach, na zem sa valia.
Dlane nezastavia dávku pekelného raja.
V hlávke má slová, v ústach však ticho.
Bojí sa povedať, aby nevykríkol.
Krúti však hlavou, niekto odchádza.
V srdci ho chladí nebeská hrádza.
Každý úder srdca bolí a pichá,
telo už nevládze, duša ledva dýcha.
Únava zmáha ho, chlad ho objíma.
Chlapček už nedýcha, duša už nevníma.
Ticho sa rozprestrelo, niekto začal vzlykať.
A lampáš života pomaly začal blikať.
Deň s nocou prestal sa striedať,
a chlapček nadobro prestal v život dúfať.
Srdce už dotĺklo, nebo si ho berie.
Kedy sa objaví... To nikto nevie.
Slzy tečú po detskej tvári,
Slnko nad hrobom nádherne žiari.
V tme malý chlapček blúdi,
ostalo po ňom mnoho smutných ľudí...
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
twitty
17. 5.mája 2009 20:31
Trošku by som sa pohrala viac s rýmami a básnickou štylizáciou, ale inak sa mi to páčilo ;o)
2
Po pár strofách som prestala vnímať na 100%, chcelo by to poriadne, ale poriadne preškrtať a zameniť mnohé rýmy, aby neboli otrepané a prvoplánové.
Napíš svoj komentár