za sebou niesla hladných nočných psov.
Tí sa dopredu strkali,
hladom na každého brechali.
Noc zaplavila temné uličky.
Psi striehli na mačky.
Keď v tom sa ozval výkrik v tme,
ktorý všetko krásne zoberie.
Rozpŕchli sa všetci do domov,
každý sadol si do kresla.
A čakal, čo sa ďalej bude diať,
aký vietor bude tento týždeň viať.
V srdciach bol plný hrôzou nahromadený vzlyk,
v každom sa zastavil dokonca aj dych.
Nevedeli stáť na nohách zradných,
v dušiach zaľahol im strach.
Ktosi ostal stáť pri dverách.
Ovanul ho chlad a mráz.
Odrazu na kolená dopadol,
drkotajúc zubami odpadol.
Rozľahli sa kroky uličkou,
ozval sa krik a ako mávnutím čarovnou paličkou,
na zem dopadli dve telá bezútešne sa stískajúc,
keď v tom pred dverami stála sama pani Smrť.
V ruke kosa, v očiach rosa.
Slabosť nikdy nepozná.
Videla už slzí veľa,
keď ich ronila ona samotná.
Ruky sa triasli nejednému v dome.
Keď prekročila prah a dvere ostali zavreté.
Odrazu sa zjavila kdesi pred vami
a vy ste nevedeli pohnúť rukami...
Objala vás svojim vábivým dychom.
Odišla so svojím budúcim ženíchom.
Ostali ste sama v dome,
ostal po ňom len výkrik v tme...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár