Pár sekúnd

Nie. Tu nič neplatí.
Keď ti mráz behá po chrbte a všetko ti vadí.
Keď platíš a nič neplatí.
Keď sa snažíš, no nič sa ti nedarí.
Keď podliehaš fyzikálnej nerovnosti.
Keď sa spoliehaš na ostatných a nosíš ich hlúpy kostým.
Keď sa spoliehaš na vlastné kosti,
na svoju rýchlosť a hrdosť.
Vtedy to niečo znamená..
Iba vtedy si bez mena.
Iba vtedy anonymita niečo znamená...

A keď sa teraz dívaš z druhého poschodia na chodník.
Keď pod tebou sa myká dáždnik jeden a druhý.
A keď sa len tak zo stoja takmer skotúľaš,
si vo svete, kde niet pokoja..
Si len ten. Kto márne hľadá.
Život nieje ružová záhrada.
Životom sa nezvezieš na sánkach,
nie, nejdeš dolu kopcom – nemaj strach.

Keď sa spoliehaš na hlúposť menom Láska.
Nespoliehaj sa na ňu ďalej, aha – tu je vráska.
Mračíš sa a bolí ťa všetko,
čím si prešla.
Horíš... Máš depresiu, si sama...

A keď sa ti rozbije v rukách pohár.
Keď dopadne na zem a cinkne o podlahu.
Keď sa na neho zadívaš posledným pohľadom.
Vtedy si uvedomíš, že nič nezaženieš hladom...
Ale čo máš robiť, keď ti slzy stekajú po tvári?
A keď tvoje oči zrazu nádherne niečo rozžiari?
A keď sa pozrieš, aký nádherný sen máš,
tak vtedy – prečo – sa konečne nerozkývaš.

Len pár sekúnd...
A pár nôh,
delia ma v mojich problémoch.
Len láska ma núti vstať a ísť.
Pomaly sa pobrať, niekde sa blíž.
Nikdy mi to nevyšlo,
zrazu to mám..
Ale čo to...

Len pár sekúnd, a som na zemi.
Len pár sekúnd, pomôžte mi.
Len pár sekúnd, krv mám na tvári.
Len pár sekúnd, nik ma viac neoživí...
Len pár sekúnd a pober sa do sveta mŕtvych.
Len pár sekúnd a si presne ako oni...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu