mám nevyslovený v duši strach.
Ak mi neodpíšeš, tak isto efektívne budem hádzať hrach,
a tak isto sa budem efektívne zabíjať v hrách.
Už len slzy mi chýbali do krásy,
keď už moje oči neboli schopné vidieť.
Voda už aj z nebies padá,
slzy už nikdy neuvidím, ale snáď raz...
Už len trúbenie automobilov počujem,
už len tvoje oči pred sebou vidím.
Cítim len krásne slzy stekajúce po perách,
keď hľadám v sebe ten strach...
No ale s ním som sa spriahla.
S démonom som nevyhrala.
A padlý anjel sa zo mňa stal,
kým si sa radoval...
Prepáč, ak som niekedy pochybila.
Prepáč, ak som ťa niekedy zranila.
Prepáč, ak som ťa zranila dnes.
Ale šiel by zo mňa len strach... a des.
Dnes...
Ten deň sa zapíše do dejín,
keď samovražda sa stane módou a prvým článkom novín,
keď sa každý odhodlá...
Noviny krútia páčkou,
vychádza ďalšia správa.
Ďalší mŕtvy,
žiadna sláva...
Ďalšie zronené tváre a vreckovky v rukách.
Keď matky pochovávajú svoje dieťa v mukách.
Keď sa na nich ich ratolesť díva zhora.
Keď sa už nikdy neozve...
Radšej smrť,
ako život.
Po problémoch mať.
A nič potom neľutovať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sajmonka
26. 8.augusta 2007 00:01
peknucke
Napíš svoj komentár