Pomalým krokom chytáš jej ruku.
Stačíš však povedať slovo
A samota ťa má vo svojej hrsti.
Tá samota...
Je to hrôza!
Je to samotný svet bez lásky,
Ktorý neznáša ťa.
Ach...! Tá samota.
Ovinie ťa ako lano.
Ovinie ťa pevne samo.
Samota ťa má vo svojej hrsti.
Nevieš sa hnúť.
V krabičke od zápaliek
Hmatáš po záchrane.
Hmatáš po jej ruke...
Snažíš sa zobudiť zo sna,
Ktorý dostal ťa celého.
Snažíš sa nezísť z kopca,
Ktorý nahýňa sa.
Hýbe sa pod tebou samotná pôda.
Pred tebou padá vodopád rozhodnutí.
Za tebou pomaly kráča samota.
Natiahne ruku a chytá ťa.
Ach...Tá samota.
Hlavu ti zamotá.
Ostávaš sám...
Bez pomoci...
Padáš...
Do priepasti samoty,
Ktorá v úmysle pustiť ťa nemá...
Tá samota...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
endre-silentname
12. 9.sept. 2007 19:51
Samota skutočne vie byť nepríjemná ale niekedy si človek na ňu vie skutočne nájsť chuť. Niekedy skutočne potrebuje byť sám.
Napíš svoj komentár