Šarkan

Slabý vietor popchol krídla,
toho, čo je pre mňa najdrahšie.
Nikoho viac už nemám.
A dážď zmýval mi prach z okien.

Keď šarkan vyletel hore nad domy.
Keď som sa za ním dívala,
napadlo mi,
že lepšieho priateľa som nikdy nemala.

Skryté krídla po jeho bokoch
mávali v mojich snoch.
A jeho neviditeľné oči sa smiali,
keď mňa všetci ľutovali.

Nikto sa nesmial,
keď som sa ľutovala ja sama.
každý spal a len ja v noci
som si šarkana púšťala.

Pri tom mi do uší slúchadlá búšili.
Moju najmilšiu hudbu.
Zmrznutý dážď dopadol mi na plecia.
A ja... Bála som sa...

Bola som sama, šarkan bol mi najmilším priateľom.
Dôveru som stratila... A teraz.
Blúdim v mojich snoch
a bojím sa...

Šarkan sa vzniesol nad oblaky.
A moje ruky ho zvierali.
Keď sme sa obaja potichu smiali,
otvoriť oči som musela.

Šarkan mi zmizol z dohľadu,
motúziky som pustila.
Prepáč mi za všetko,
bol si moja jediná sila....

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu