Ty a Ja

Stojíme tu...
Ty a ja.
Pod stromom plným ticha a šepotu taja.
Pozeráme na korunu stromu,
kde sa pohráva vietor s ním.
My stojíme pod ním,
ty a ja...

Nevieme sa pozrieť jeden druhému do očí.
To, čo v nás odrazu len tak preskočí,
to obe naše duše zotročí.
A my nebudeme vedieť cúvnuť.

Ja som nikdy nebol.
Ty si bola vždy.
Tvoja láska,
tvoje pery.
Tvoj úsmev,
čo ma doteraz páli.
Tvoje bozky,
čo vo mne zotrvali.
Tvoja duša,
ktorá je na poli.

Tie bozky,
čo som od teba mal.
Nikdy som nikomu tie isté nedal.
Nikdy som nepozeral nikomu do očí ako tebe.
A tá moja láska k tebe vo mne stále drieme...

Odpusť, nechcel som ti ublížiť.
Nikdy som sa k tebe nemal priblížiť.
Nikdy som nemal do tvojich očí pozrieť.
A nikdy som sa nemal hľadať v tvojom úsmeve...

Teraz len vidím,
ako tvoje oči slzy horké ronia.
Ako ťa nikdy ostatní nepochopia.
Ako úsmev rozdávaš iným,
ako miluješ, ale nie srdcom tvojim.
Nikdy som nevedel,
ako ťa milujem.
Teraz som sa dozvedel,
že to bolo vzájomné...

Pretáčam si pásky,
kde sme len my dvaja.
Kde sa ponárame do nášho šepotu taja.
Kde ležíme len my dvaja.
TY a JA...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu