Aj keď som malá, vždy som triezva.
I keď sa nezdá, nie som zlá.
Tak prečo si myslia, že som nechutná?
Niečo aj bolí. Oni to nechápu.
Len ma do zeme ušliapu.
Potom sa zdvíham. So slzami na krajíčku.
A aj keď sa nezdá, červeň mám na líčku.
A i keď to neviete, nie som aká sa zdám
- som sama sebou... Ja sa tak rýchlo nevzdám!
(Zmyslom tejto básne... Je asi to, že som chcela ukázať prstom na pár ľudí, ktorí ma teraz detinsky ohovárajú. Myslia si o mne, že nič neviem. Že som tá, ktorá by im chcela za každú cenu ublížiť pravdou ... Dnes som stretla svoju fest dobrú kamarátku, ale akosi som pre ňu nebola dosť dobrá. Len sa na mňa pozrela ako na prvotriednu štetku a šla ďalej. Nepochopila som to. A hovorím si Nepochopila som, nepochopím a nikdy to chápať nebudem nemám totižto ako. Ale dosť to bolí... A hlavne od ľudí, ktorých som si vážila. A bolo mi cťou byť pri ich boku. Teraz aspoň viem, ako hlboko klesnú ľudia len pre to, aby vedeli, že sú tí najväčší. A vidím aspoň... Pre koho niečo znamenám. Tak isto, ako som nepochopila toto, som nepochopila.. Ani neprišla na to, či som niekomu akýmsi spôsobom ublížila - slovne, psychicky alebo fyzicky. Mne sa nezdá. A tak isto sa mi nezdá, že som niečo urobila. A chcela by som sa ospravedlniť tým, ktorí si o mne myslia, že som štetka. Ospravedlňujem sa im už len z toho princípu.. Že som sa s nimi niekedy dala dokopy. Ako napr. Nikola, ktorá ma poriadne podrazila. Neriešiť. To se vsákne
A ďakujem každému, kto si tento blog prečíta...)
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
elwinko
14. 6.júna 2008 21:17
Časem
Napíš svoj komentár