Vitaj v záhrade smrti

Vitaj...
Zašepkal hlas akýsi.
Hlas smrti,
čo sa ti dupkom postavili vlasy.
Tvoje ruky,
začali sa strachom triasť.
Zastal si,
nechal si sa zmiasť...

Vitaj...
Zašepkal hlas znova.
Nedokončil
znova svoje slová.
Pohľad -
ten ti padol na oblohu.
Zatiahla sa...
Bojíš sa toho lovu.

Vitaj,
záhrada smrti čaká.
Povedal hlas,
dúfal,
že ťa vyľaká.
Zasmial si sa,
nervozita stúpala.
Buchla brána,
ostal si stáť.
Záhrada?
Nie, peklo.
Či raj?
Ty sa spýtaj,
kým na to máš čas.
Inak neprídeš,
znova medzi nás...

Vitaj v záhrade smrti,
šepkal ten hlas.
Neobišiel si nič,
ostal si stáť.
Zarachotal kľúč v zámke.
Bol si lapený ako v klietke.
„Nie“ skríkol si potichu.
Nik nepočul výkrik strachu.
Iba sa ktosi zasmial za tebou...

Bola to horšia lož ako tvoje platidlo.
Ako to, čím si zaplatil svojim životom.
Za lásku? Za zradu?
Pýtaš sa so vzlykom.
Tak ostal si stáť,
v záhrade... „nocovať“

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu