Zase som chúďa ja? Nie, ďakujem, strčte si to vaše hnusné PREPÁČ pekne za klobúk

10:35
Unavené ráno

Zase nudné ráno, všetko predo mnou. V hlave len blbé otázky typu - čo budem dneska robiť, kam pôjdem, čo bude na jedenie, na koho zase vyskočím... toto sa mi stále omieľalo v hlave. Vyskočím z postele, odhrniem zelenú tmavú záclonu, prezlečiem sa a s pocitom, že viac špinavá byť nemôžem, idem do kuchyne vyloviť dáky chleba na jedenie. Nič. Mama nič... Išla na nákupy. Fajn, pol hodinka bez brata. Rozvalím sa na gauči a puknem hánkami, zapnem si telku a čučím do nej. Napadne ma - Kuknem si maily, poštu atď... Prejdem do izby, kde je PC, kuknem na segru a zamračím sa ,,Kukni mi prosím ťa maily" povedala som jej rozospato a ona bez kecania prvý raz čo sa mi zdalo čudné, otvorila druhé okno a začala kukať moje maily. Oukej, pozriem sa na ňu a využijem jej good náladu ,,Pustíš ma o pol hodinu?" úsmev na perách nezamŕzal, fajn, pustí ma...

11:20
A zase ten PC

Sťahujem si Within Temptation, pesničky, ako inak. Ja maniak. Striehnem na Gaba, či nedôjde na net. Miesto toho Zuzka a spol. Dôjde mamka aj s nákupom, idem sa najesť. Kukám na maily a nič. Kukám na pokeci, nič. Kukám na RP, nič. Kukám poštu, nič. Jediné, čo si nemôžem pozrieť je môj pritrtkaný mobil, pche... A tak ťukám, sťahujem celkom fajn piesne a pri tom píšem na MSN s kamoškou... Ejha, zase... Niečo sa stalo. Uf, pekne... Konečne sa niečo varí, zbiehajú sa mi slinky a bežím na WC, aby som nepustila.. niekam...

13:00
Veď čo, už vôbec to vo mne nevrie

O chvíľku... No... O hodinu, dve som zase bola na compe a rozmýšľala som o pár veciach, ktoré by mohli dnes prebehnúť. Či už po RP alebo ústne... Krútim hlavou, v krku mi neprirodzene puká a hádam sa s bráškom, kedy pôjdeme von. Zabliká mi RP a zistím, že po mňa prídu kamošky asi o dve hodiny. Okej, zase môžem počítať s neskorším príchodom. Ako inak, veď ja som samozrejmosť, že vyleziem hneď z baraku, keď mi zazvonia. Fajn, idem sa aspoň najesť...

14:00
Čína, aké fajn jedlo. Ale prevracia sa mi žalúdok

Som happy, nie som happy... Vždy sa to myká asi tak, zo strany na stranu... Hm, krása. Už sú dve hodiny a ja som len teraz začala jesť horúcu Čínu. Doteraz som len slintala nad jedlom, nad ryžou a nad ostatnými prísadami k nej, kým som vlastne dospela k tomu, že to je na nič.. Dve hodiny.. Len teraz som začala jesť. Kukám na nejakú blbosť, čo si mama pustila na Jojke a zaspávam s jedlom v ústach a s vidličkou v blízkosti pier. N-U-D-A - ale mame to asi nikto nepovedal... A mne sa pri tom jedle poriadne prevracia žalúdok, lebo viem, čo ma asi čaká.

18:00
Ou je, aj brat je lepší spoločník, ako samota.

Šesť hodín... Doteraz nikde nič. Len brat do mňa furt hućí, kedy pôjdeme a ako pôjdeme. Bicykel ako som zistila má u babky v BA, tak som sa na môj sen, že ma nechá na pokoji keď sa bude bicyklovať, vo vzduchu rozplynul. Zišla som aj s jeho motorkou dole schodmi - mimochodom detskou motorkou, takou šmejd ako nikdy - a hodila som mu ju asi tým spôsobom "Na choď sa hrať"
Idem vyhodiť medzi tým jednu fľašu ako poctivá do PLASTU, sadnem si potom na vchod a hrám sa s kľúčmi. Zasa brat - otravuje. či môže ísť okolo baraku. Hovorím nie, okolo nie. Na konci chodníka sa otoč a späť.. začal mi tam vykecávať, kade môže ísť a kade nie. Len som 'zaujato' prikyvovala a zívala som v duchu... Čakám... Ide okolo kamoš s Nových Zámkov hovorím mu, či nemôže zavolať tým dvom, kde sú.. No super, akurát prišli... Poškrabem psa, ktorého mal vonku - yorkshira - po hlave, on sa pritúli, ja vstanem. No šok, chudák... A idem na zastávku po malej dohade, kam pôjdeme...

18:35
Autobus je tu, ide sa do pomlé - ale nie so všetkými

Zuzka, Danka, Zsolti, cvok Jožo, Braňo, Zsolti, Lucia a Erika... Taká banda po meste - uf. Zuzka sa so mnou vypravila najprv do Billy, brata sme mali so sebou. Medzi tým som mu stihla ešte aj motorku vyhodiť hore. Skoro sa mu odfaklilo umelo hmotné koliesko.
Tak sme si to prešli do pol pomlé, obchádzka okolo požiarnej zbrojnice, a medzi tym volá Zuzkina sestra. Na pol na maďarskej. Okej, tak sme sa rovno otočili okolo svojej osi o 180° a šli sme späť. Cestou sme míňali samých rockerov, ponáhľali sa na Rómeo verzsík, ako sa to píše nikdy nebudem vedieť... Zase nejaký rockový alebo punkový koncert u nás... Čo už, sa nám to ozýva tuto...

20:00
Maďarská a posledná hodinka do pomsty

Tak, posledná hodinka, konečne na maďarskej, do piatich minút dorazili aj covk Jožo, Zsolti, Braňo aj s loptou. Išli hrať futbal, ja a Erika ako inak sme si sadli k plotu a hrali sa s telefónmi, počúvali hudbu. A teraz prichádza skrat... Teda až okolo pol deviatej, deviatej...
Tak, dajme tomu, deväť hodín - a ten môj skrat. Prilepšilo tomu aj moje super nadanie na reč, keď som naštvaná. Ale skôr typujem, že to bolo kvôli tomu, že mám svoje dni. Pohádala som sa s cvokom, ktorý nikdy do našej partie nezapadne. A ani nezapadol. U mňa. Povedala som mu, že nech sa pozrie na seba, ako sa správa, potom sa spýtal ako inak že ako sa správa, hovorím mu ak posledný idiot na svete. Posledné vety boli toto
"A čo si myslíš, že ja mám 15 rokov ako ty? tak to sa mýliš"
"Ooo, ty vieš, koľko mám ja rokov?!"
"Ale vieš čo nikdo sa ťa nepýtal" (kopol surovo do lopty a prešla pomedzi mňa a kamošku, narazila do plotu)
"Ale hej pýtal!"
"Sklapni!"
"Debil!"
A šla som si za svojim. On sa tam ešte naparoval a mala som chuť ho ísť kopnúť do gulí. Ale nestál mi za to. Nasrate som si sadla k plotu...

21:27
Konečne doma, konečne sprcha, konečne koniec

"To vaše Prepáč si strčte za klobúk" moje slová, keď bežím po schodoch na druhé poschodie. Kašlem na všetko, zadŕžam slzy nasratého nešťastia a pichnem kľúč do dierky, otvorím si bytové dvere. Prvé, čo sa ozve - "Koľko je?" prekrútim očami, hodím kľúče na mrazničku, kuknem na hodinky "Bude pol desiatej" a idem do izby, s opýtaním, či už brat spí. "Mal by" odpoveď.. Skvelé. vezmem si veci, idem do vane, konečne sa osprchujem a neverím tomu, aká som bola špinavá. Teda aspoň hair style mi držal kvôli mastným vlasom. Konečne som sa dostala do vane, konečne... Osprchujem sa, medzi tým mi tam vrazí mama a pýta sa "Čo si robila, že si bola do pol desiatej?" zvyčajná odpoveď "Sedela som..." Mama úsmev, dosť na nič úsmev. "A potom sa musíme porozprávať" mala som chu´t sa jej opýtať, že či je to kvôli nabonzovaniu od brata, že som mala prvú cigu v ruke niekedy pred mesiacom a pol, ale mama už zmizla a krútim očami. Vylezem z vane, oblečiem sa, idem za sestrou, nech ma pustí. Bez reptania. Zase... Sadnem a ide moja posledná skúška ohňom...
Rozlúčila som sa so všetkým, nič mi už nevezme slobodu... Mám Gaba, kým ho mám. Mám brata, čo som šťastná, že ho ešte mám, s tými budem chodiť von. A nie s Dankou, Zuzkou a ostatnými. Som veľmi rada, že som toto urobila.. Rozlúčila som sa so všetkým a to prepáč si nech strčia z aklobúk aj s listom, ktorý by som im MOŽNO napísala. Ale vedia, že už viac nepôjdem von s nimi, som len úplná samouzrejmosť, čo sa týka toho. Okej, budem vám chýbať. Poznáme také. jasné, tam máte chalanpv, s tými si užívajte, mňa tam radšej nevolajte, keď nemôžem NIČ robiť a ani so mnou nikto skoro neprehovorí... Som voľná..

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu