Preletel nad nou vtak. Zbystrila pozornost a v uzase ho sledovala. Milovala sledovat ich let. Ten vecny vietor v ich krydlach a tu slobodu tancujucu v ich srdciach. Prave takou slobodnou sa citila byt aj ona. Bol to mierne uprsany den. Ranna, tepla burka odviala vsetok jej trapenia. Cistou myslou sledovala mesto, ktorym prechadzala. Mozno buraka a mozno ten rok sposobili to, ze videla vsetko take odlisne a krajsie. Nikdy si nevsimla krasu tej starej budovy okolo ktorej predtym prechadzala den co den. Nikdy si neuvedomla co citi pri pohlade na tu ulicku. Ani to aku maju vonu tie cervene ruze, ktore ju roky sledovali pri prechadzke. Zdalo sa jej, ze kazdu chvilu sa spustia kvapky dazda. Vdychovala vlhky vzduch velkym nadychom a premienala ho na klud.
Dorazila k restauracii v ktorej sa mal diat dohodnuty program. Na jej prekvapenie kapela bola rozlozena na terase a jej kamaratky ju tiez cakali vonku pri stole. Pozrela sa na nebo. Nedokazala vsak z neho nic vycitat. Mohla dufat, ze sa lejak nespusti, ale vedela ze ochvilu pride jej extaza po ktorej jej uz bude vsetko jedno.
Objednala si caj aby sa zahriala. Spustila sa typicka debata a smiech. Minuty bezali a na jej prekvapenie im kapela zacala hrat celkom v cas.
Dopili caj a ludia pribudli. Bol to malomestky koncert, na tie pomery sa ich zislo celkom dost, avsak tancovali iba dve dievcata. Oni tam fandili vzdy, na kazdom koncerte. Planovali sa pridat, ale este nebol spravny cas. Ani nevedela kedy, ale objavilo sa pred nou nemale pivo. Celkom rychlo ho vypili a nalada pribudala. Objavil sa dalsi poharik. Vypila ho. A dalsi... Nevedela co to je, ale nebolo to nic silne. Mali zaucinok iba povzbudit. Zacitila busenie krvi v hlave. Vstala a tahala kamaratku za sebou, ta dalsiu a ta dalsie. Prepchali sa nemotornym, strnulim davom. Vobec nevyzerali ako keby pocuvali indie. Tvarili sa prilis strnulo. Uvolnovanie sa nebola ich silna stranka.
Svetla.
Tma.
Svetla.
Tma.
Gitarista.
Tma.
Svetla.
Mikrofon.
Tma.
Usmev.
Rymus prechdzajuci jej zilami, vyvrcholujuci v jej koncatinach. Ladne pohyby napodobnujuce let toho bieleho vtaka. Prestala vnimat vsetko. Netusila ako sa tvaria ostatny. Nezaujimalo ju, co si myslia. Odchadzala z tohto sveta poskodeneho, realneho. Skoncila niekde v raji, v tej svojej extaze. Bol to bozk pre jej dusu. Sladky, letny, uprsany bozk..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár