hromadnej dopravy. Rozhovor bezal a cas stal. Poobedie sa zdalo byt snad aj vecne. Connie si nemotorne napratala do vaku tasku s nakupom. Mala si ist kupit topanky, ale ako obvykle skoncila s niecim uplne inym. V tom ruchu si ani nevsimla, ze jej zvoni mobil. Az ked zacula screamovanie vokalistu spozornila svoje velke oci. Hlavou jej prebehla
spomienka na minulo tyzdnovy koncert. Oci sa jej rozziarili a pehy na tvary zvraskaveli od usmevu. Zasunula svoje kratke hnede vlasy za usi a stlacila zeleny gombik na mobile.
-Tak? Ake su? Mas ich?-bol to hlas jej mami.
-Mm. Nemali ziadne, co by sa mi pacili. Pozriem si buduci tyzden. Snad budu
mat aj zlavy.-znela jej odpoved. Neklamala. Fakt sa jej tam nic nepacilo.
-Kupila si si nieco ine?-
-Ou. Nie-Nasledovali slova obhajujuce jej pravdu. Ako inak zabrali a to
vycarilo dalsi usmev.
Zvrtla sa tema o kamaratkach a o vikendoch. Vyzeralo to slubne.
Vyzeralo to slubne na cele leto. Na cely buduci cas od toho momentu..
Dievcata vystupili z autobusu takou istou dobrou naladou ako aj nastupili.
Zanechavali chodniky a prechody jednu za druhou.
***
Teplo sprevadzane obcastnym vankom sposbilo ze dovtedy vymrety park bol plne zaludneny. Kam sa len pozreli vsade boli deti. Velke ,ahoj' a ,co tu robis' vytrhlo
Conn z uzasu. Bola to neznama, Kamina kamaratka. Chvilu sa spolu zhovarali. Par neznamych zdraviacich sa tvar ich minulo. Vsetko sa zdalo byt take nekonecne.
Sice mala este rozrobene prace do skoly necitila stres ani ten pocit stiahnutej duse. Nasla pokoj. Konecne ho nasla. Citila v sebe tolko energie a impulzov, zaroven klud a chut nic nerobit, iba sa zvali t do travy a nechat cas casom, povinnosti povinostami a chvilu dokanolsti dokonalostou. Prestala vnimat minuty. Prestala vnimat hluk a ludi. Bola tam iba ona. Ona a jej vecnost. Ona a jej cela buducnost. Jedine ta cigareta a smiech ludi ju miestami jemne vtiahol spat do sveta. Tu v tom nenavidenom meste nasla svoju lasku, svoj Zivot. Nenavidela to miesto, ale nenavist bola tak silna, ze sa menila na lasku. Uz nedokzala vnimat svoj svet bez toho miesta, keby ho stratila, stratila by vsetko. Zmysel jej minulosti by sa vyparil. Sucastnost by sa stala neviditelnou a buducnost neexistujucou. Zivot by prestal jestvovat. Tak sa stala Conn zavislou na svojej nenavisti, na svojom zivote.
Teraz ked nasla svoje stastie, vsetko davalo zmysel.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár