Nezmazaný blog

Vždy sem chcem niečo napísať,ale potom sa zastavím a celé to vymažem. Potom si poviem,že prečo by som sa sem nemohla vypísať,posťažovať sa alebo sa pochváliť,veď keď to robia druhí,tak môžem aj ja. Ale potom si spomeniem na niektoré tie komentáre,kde sa vždy nájde niekto,kto vás bude ťahať za slovíčka,robiť sa strašne múdrym a poučovať vás. Vzápätí mi príde,že takých ľudí mám totálne u prdele a je mi jedno čo si myslia. No aj tak to vymažem. Možno preto,že vôbec nie som nejaký extra talent na slohy a podobné záležitosti aj keď u Slovenčinárky som bola vraj jedna z najlepších. A potom si uvedomím,že to vôbec nie je dôvod prečo to sem nenapíšem. Ide skôr o to,že keď sem začnem písať výlevy,tak má začnú prepadať emócie a jednoducho nie som schopná sa o to s niekym podeliť. Vždy napíšem nejaký dlhý blog, ktorého pointa ani nie je známa, pretože je v ňom milión myšlienok,pocitov, je v ňom kúsok zo mňa. A možno preto,že je tam niečo zo mňa ho nechcem pridať. Tak ho vymažem a poviem si, načo,to sem budem pridávať? Aj tak to nikoho nezaujíma. Tak si tu čítam blogy ostatných a vravím si, aké sú niektoré úžasné,kiežby som aj ja niečo také napísala....

 Záchod

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu